Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Vavrinca, diakona z 1.polovice 13.storočia. Goticky bol upravený a rozšírený severnou sakristiou v 50.rokoch 14.storočia. Začiatkom 15.storočia bolo postavené nové presbytérium a severná kaplnka. Upravovaný bol v rokoch 1450 a 1710. Okolo roku 1500 rozšírili sakristiu. V roku 1782 bola loď zaklenutá pruskými klenbami a pristavaná južná predsieň a severná komora. Ďalšie úpravy po požiari v roku 1916, kedy s použitím pôvodných románskych častí prestavali vežu. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutým dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V interiéri sa nachádzajú neskorogotické krídlové oltáre, renesančná krstiteľnica a rokoková kazateľnica. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15.storočia, znázorňujúcu scénu Ukrižovania. Hlavný krídlový oltár svätého Vavrinca je neskorogotický a pochádza z rokov 1516-1520 z dielne Majstra Pavla z Levoče. V skrini sochy Panny Márie, svätého Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne Majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života svätého Vavrinca, diakona, na vonkajších stranách krídiel pašiový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predel prázdny, v nadstavci gotické sochy svätého Štefana Kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha svätého Michala, archanjela. Bočný oltár svätej Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Metercie z rokov 1515-1520. V nadstavci je gotická socha svätej Barbory z 1.polovice 16.storočia, kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. storočia. Kostol sa nachádza na ulici Hlavná.
