Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Pôvodne ranogotický jednoloďový Kostol svätého Mikuláša, biskupa z roku 1280. Porubský kostol je jedným z najstarších na hornej Nitre. Písomné dokumenty o ňom pochádzajú ešte z dôb posledných Arpádovcov. Prvá zmienka o kostole bola v Gelatovskej šoltéskej listine. Pohľad na kostol zvonku pripomína malú pevnosť s ochrannými múrmi. Vedľa jarku smerom ku bráne v ochrannom múre vedie chodník, ktorý sa dodnes volá Trlica. Hovorí sa, že meno dostal podľa akejsi klady, umiestnenej pred bránou kostola, do ktorej zatvárali ženy za klebety. Upravený bol v roku 1437, v 1.polovici 14.storočia, začiatkom 15.storočia, v 2.polovici 17.storočia a v rokoch 1927 a 2000. Jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a rovným záverom. Kostol má románsky ráz, ale interiér nesie prvky gotiky aj renesancie. Gotiku doteraz reprezentuje základná jednoduchá dispozícia priestoru, jednoloďová stavba, v ktorej je hlavný priestor s plochým stropom oddelený od apsidy víťazným lomeným oblúkom. Svätyňa je zaklenutá valenou klenbou. Fasáda kostola je hladká na východnej strane presbytéria je zachované gotické okno s kamennou trojlistou kružbou. Vo veži sú vymurované štyri gotické obloky. Ich zvláštnosťou je, že každé z týchto okienok má iný tvar. Veľká oprava veže bola prevedená v rokoch 1968-1969, pri ktorej bol eternit vymenený za šindle. Najväčšou vzácnosťou sú fresky z 1.polovice 14.storočia, ktorými sú pokryté všetky steny kostola. Starostlivosťou národovca farára Jozefa Kačku bol k týmto freskám v roku 1901 vyslaný Štefan Groh, profesor Krajinskej priemyselno-umeleckej školy, ktorému sa podarilo odkryť a konzervovať pôvodné fresky. Podľa neho pochádzajú z roku 1332. Dominujúcim prvkom svätyne je postava Krista, sudcu so štyrmi evanjelistami a štyria svätí otcovia, svätý Augustín, svätý Basilej, svätý Rehor a svätý Ambróž. Na prednej stene je freska znázorňujúca Zvestovanie. Po obvode presbytéria sa vinie súvislý pás trojlistovej arkády na tenkých stĺpikoch, nad ktorou stojí dvanásť apoštolov. Na južnej stene pri triumfálnom oblúku sa k nim pripája svätý Mikuláš, biskup. Na lomenom oblúku oddeľujúcom svätyňu od lode je vyobrazených desať panien, päť rozumných a päť nerozumných. Zaujímavá je freska, ktorá má názov Váženie duší a nachádza sa vpravo z pohľadu vstupu do svätyne. Znázorňuje archanjela Michala odetého do dlhého bieleho kňazského rúcha. V rukách drží meč a váhy s dušou zosnulej ženy. Za anjelom stojí svätá Alžbeta Turínska, kráľovná Uhorska, ktorá podporovala baníctvo. K ďalším pozoruhodnostiam kostola patrí kazateľnica a krstiteľnica vytesané z kameňa. Zvláštnosťou kazateľnice je, že je postavená na pravej strane pri pohľade od oltára. Ornamentálne stredoveké nástenné maľby na vodorovnom drevenom strope kostolnej lodi. Strop je zdobený maľbou ružičiek a hlavami anjelov z roku 1658. V strede stropu sú vyobrazené postavy evanjelistov a Salvator mundi. Gotické sochy na bočnom oltári sú zvyšky bývalého hlavného oltára s gotickými sochami z čias okolo roku 1500. Murovaná renesančná kazateľnica z roku 1633. Vo svätyni a čiastočne v lodi sú nástenné maľby zo začiatku 15. a 16.storočia. Radí sa ku špičke gotickej nástennej maľby na Slovensku. V rokoch 1997-2009 sa tu uskutočňovali reštaurátorské práce. Stojí v strede obce. Okolo kostola stoja majestátne lipy.
Ohradný múr s bránami. Kamenný ohradný múr s troma bránami okolo kostola. Upravovaný bol v rokoch 1926 a 2009-2010. Má oválny pôdorys. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 2017.
Príkostolný cintorín.