Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Rímskokatolícky farský Kostol svätého Michala Archanjela bol postavený pravdepodobne v roku 1157 v románskom slohu. Podľa písomnej správy z 18.storočia bol na priečelí pôvodnej kostolnej veže objavený latinský nápis v znení: „Turris fortissima nomen Domini per gentem Romanam erecta anno Domini MCLVII mense Nov. XVIII“, čo v preklade znamená: „Silná veža postavená v mene Pána ľudom rímskym v roku Pána 1157 mesiaca novembra 18.“ Dosku s nápisom objavil gróf Ferenc Ziči. Vežu a možno aj ďalšie časti kostola postavili prisťahovalci z Talianska, ktorí sami seba nazývali Rimanmi. Kostol bol postavený východno-západným smerom. Jednoloďová stavba má nepravidelný pôdorys. Exteriér je nečlenený. Veža pred západnou fasádou bola predstavaná v 18.storočí. Na troch stranách má po jednom oblúkovom okne, má zdvihnutú podstrešnú rímsu a cibuľovitú strechu. Presbytérium stojí na štvorcovom pôdoryse a je zaklenuté valenou klenbou. Malá sakristia pristavená v gotike v 14.storočí je umiestnená na severnej strane, je tiež zaklenutá valenou klenbou a so svätyňou ju spojuje plochý gotický portál ďatelinového typu. Sakristia má vo východnej stene jedno románske a v západnej stene jedno gotické štíhle okienko široké iba 10-15cm. Vo východnom múre svätyne je zamurované gotické okno a druhé bez slohových známok uzavreté polkruhom je v južnom múre. Pochádza pravdepodobne z neskoršej ranogotickej úpravy. Pôvodne klenutý strop lode s bohatými maľbami je po úpravách plochý. Triumfálny oblúk má jednoduchý plochý profil zaklenutý polkruhom. Kostol bol po rozsiahlom požiari pred rokom 1731 neskorobarokovo prestavaný, upravená bola aj veža. V tom období bol rozšírený aj vnútorný priestor lode. V južnej a severnej stene boli vybúrané oblúkové otvory, ktoré následne zamurovali z vonkajšej strany, čím sa vnútri vytvorili slepé arkády. Loď má v arkádach po jednom obdĺžnikovom okne ukončenom plytkým segmentom. V západnej časti lode sa nachádza drevená empora. Keďže priestoru bolo i naďalej málo, k južnej zadnej arkáde bola koncom 17.storočia alebo začiatkom 18.storočia pristavená štvorcová kaplnka. Kostol bol upravovaný aj v 19.storočí. Vnútorné zariadenie pochádza z 20.storočia. Súčasťou kostola bola románska kamenná krstiteľnica. Ešte v 60.rokoch 20.storočia bola umiestnená pred kostolom. V súčasnosti je vystavená v Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom. Do roku 1828 stála za kostolom kamenná kostnica, ktorú dal vtedajší farár zbúrať, pretože sa tam nachádzal cintorín. Kostol je najstaršou a najvzácnejšou historickou pamiatkou v obciach na ľavom brehu Váhu. Stojí na miernej vyvýšenine v juhovýchodnej časti obce Modrová západne od cintorína.
GPS poloha: 48°38’25.805″N 17°54’0.338″E.