Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Rímsko-katolícky farský kostol svätého Juraja, mučeníka. Pôvodne gotický kostol z roku 1332 bol prestavaný v 17.storočí a barokovo prestavaný a rozšírený o dve kaplnky po stranách lode bol v rokoch 1748-1758. V rokoch 1751-1758 bola pristavaná aj veža. Rok ukončenia stavby 1758 je vytesaný na združenom klenáku kamenného ostenia pôvodného bočného vstupu do podvežia. Nový vstup do podvežia a priamo aj do kostolnej lode, bol otvorený v roku 2000 na deň Nanebovzatia Panny Márie, ktorej sviatok sa svätí 15.augusta. Impozantné dvojkrídlové dvere s bronzovým reliéfom svätého Juraja, patróna kostola, s drakom, ktorého podľa legendy premohol, zhotovil Andrej Michalík. Z podvežia sa pôvodne točitým schodišťom vystupovalo k zvonom. Dnes je schodište odstránené a do veže sa vstupuje z murovaného chóru. Veža má polkruhové okná. Za zvukovými oknami sú umiestnené tri zvony na elektrický pohon a nad nimi hodiny. Na členenej helmici pokrytej škridlou je železný kríž. Upravený bol i v 19.storočí a začiatkom 20.storočia. Je to jednoloďová stavba so vstavanými piliermi, ktorých hlavice tvorí výrazná rímsa. Je zaklenutá pruskými klenbami s dvojitými medziklenbovými pásmi. Presbytérium má polygonálny uzáver a lunetovú klenbu. Exteriér kostola a veže je čiastočne členený lizénovým rámom. Loď‘ kostola je rozšírená kaplnkami po oboch stranách kostola. Severnú kaplnku veriaci nazývajú častkovská a južnú podolská kaplnka. Na ľavej severnej strane je pristavená sakristia. Na západnej strane lode je vstavaný organový chór s konvexno-konkávnym parapetom. Pod podlahou kostola by sa mali nachádzať krypty, z ktorých jedna by mala patriť zemepanskej rodine Očkajovcov. Ornamentálnou výzdobou alebo mramorovaním, sú pokryté stropy aj steny. Na strope v presbytériu sú v okrúhlych medailónoch zobrazení evanjelisti svätý Matúš, svätý Marek, svätý Lukáš a svätý Ján okolo ústrednej maľby Posledná večera. Na stenách sú v medailónoch zobrazení svätý Augustín, cirkevný otec, svätý Pavol, apoštol, svätá Anna, matka Panny Márie, Panna Mária s Ježiškom a svätý Peter, apoštol. Tematický cyklus príbehov Starého a Nového zákona, vyobrazený na strope, sa odvíja v dvoch pásoch od chóru, smerom do presbytéria. Maľby zobrazujú príbeh Kaina a Ábela, Mojžiša, Svätú rodinu, Vzkriesenie Lazára, Návrat márnotratného syna a Poslednú večeru. Nad vstupom do častkovskej kaplnky cyklus dopĺňa Zvestovanie. V priestore nad kamennou krstiteľnicou, na pravej strane lode, je zobrazený Kristov krst. Nad vstupom do podolskej kaplnky je zobrazený svätý Cyril a svätý Metod ako biskupi. Výzdobu kostola dopĺňa aj malý gobelín Posledná večera, zavesený na stene vedľa kazateľnice. Na bočných stenách lode je umiestnená závesná reliéfna Krížová cesta, ktorá má 14 krížových zastavení. Oltáre sú klasicistické z 1.polovice 19.storočia. Hlavný oltár sa zachoval na pôvodnom mieste. Skladá sa z menzy na prednej strane s plastickým krížom, stĺpikovitého tabernákula, s pozlátenou plastickou výzdobou a kríža medzi dvoma plastikami adorujúcich anjelov. Pôvodný retábel oltára je umiestnený po jeho ľavej strane na nízkom podstavci. Miesto po polkruhovom obraze je vyplnené drevorezbou, reliéfom svätého Juraja, mučeníka, sediaceho na koni a kopijou zabíjajúceho draka. Na pravej strane dole je signovanie: S. Bača (1977). Pred oltárom bol po II.vatikánskom koncile umiestnený jednoduchý oltár na vykonávanie liturgických úkonov so smerovaním do lode kostola. Bočný oltár na ľavej strane lode sa skladá z menzy na prednej strane s maľovaným krížom a maľbou zdobeným tabernákulom medzi dvoma plastikami adorujúcich anjelov, položených na oltárnej menze. Oltár dopĺňa stĺpová architektúra s voľne umiestnenou plastikou Božského Srdca Ježišovho. Po stranách sú umiestnené plastiky svätého Františka z Asissi, zakladateľa rádu františkánov a svätého Imricha. Bočný oltár na pravej strane lode sa skladá z menzy na prednej strane s maľovaným krížom. Retábel dopĺňa stĺpová architektúra s voľne umiestnenou plastikou Panny Márie. Po stranách sú umiestnené plastiky svätej Kláry, zakladateľky rádu klarisiek a svätej Anny, matky Panny Márie. Drobné plastiky na bočných oltároch pravdepodobne pochádzajú zo starších oltárov, ktoré nechal v pôvodnom kostole postaviť kňaz Jozef Kačinga, ktorý v obci pôsobil v rokoch 1745-1750. V bočnej častkovskej kaplnke je umiestnený jednoduchý oltár, zasvätený ženíchovi Panny Márie a zákonitému pestúnovi malého Ježiša svätému Jozefovi. Na oltárnej menze je umiestnený retábel s jednoduchou plastickou výzdobou, na ktorom je voľne umiestnená plastika svätého Jozefa, zobrazeného ako pestún. Na stene kaplnky je umiestnený kríž s plastikou Ukrižovaného. Na stene, pri vstupe do kaplnky, sú umiestnené plastiky svätej Terézie Ježiškovej z Lisieux, karmelitánky a svätého Júdu Tadeáša, apoštola. V bočnej podolskej kaplnke je umiestnený Svätý hrob, naznačený náznakom jaskynného hrobu, postaveného z neopracovaných kameňov. Je to spomienka na Boží hrob, náhrobnú centrálnu stavbu na mieste Kristovho hrobu v Jeruzaleme. Na hrobe je umiestnená plastika Piety a zahalený kríž. Na ľavej strane je zamurované staršie kamenné ostenie okna. Na pravej strane je v stene konkávne zaklenutá nika, predstavujúca Lurdskú jaskyňu, s plastikou Panny Márie Lurdskej, ktorej sviatok pripadá na 11.februára. Na stene, pri vstupe do kaplnky, je umiestnená plastika Don Bosca s dieťaťom, zakladateľa saleziánov a plastika svätého Antona Paduánskeho. V interiéri je obraz od A. Buznu z roku 1924. Začiatkom 20.storočia bol kostol rozšírený o dve kaplnky po stranách lode. Vo veži sú tri zvony z rokov 1803, 1889 a 1905. Interiér kostola dopĺňajú drevené lavice a spovednica. K inventáru kostola patrí aj umelecky zdobená monštrancia z roku 1847. Kostolu ju daroval kňaz Ján Holček, ktorý pôsobil v obci v rokoch 1824-1862.
Hradbový múr. Kostol má renesančné opevnenie vybudované v 17.storočí, pravdepodobne po roku 1663. Je to kamenný múr s nepravidelným pôdorysom s opornými piliermi a niekoľkými kľúčovými strieľňami. Do areálu vedú dva vstupy. Vstup od fary umožňuje schodište. Vstup zo západnej strany je na úrovni okolitého terénu. Z vnútornej strany je v múre zamurovaných niekoľko náhrobných kameňov z 18.-19.storočia. Renesančné opevnenie bolo vybudované pravdepodobne po roku 1663, keď osmanská armáda obkľúčila a obsadila pevnosť Nové Zámky. Opevnenie bolo obnovené v 18.storočí a opravované aj v pomerne nedávnej dobe. Mimo opevneného areálu je dnes umiestnený cintorín s domom smútku. Stojí pri hlavnej ceste.