Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v rokoch 1270-1279. Pôvodne bol zasvätený Panne Márii, potom uhorskému kráľovi svätému Ladislavovi a od roku 1968 opäť Sedembolestnej Panne Márii. Upravovaný bol v 14.storočí. V rokoch 1771-1779 bol zväčšený prístavbou novej lode, ktorá je zaklenutá 7 poľami tzv. pruskej klenby. Ďalšie úpravy v rokoch 1895, 1932, 1998 a 2007. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom svätyne, je jednoloďový a jednovežový. Svätyňa je zaklenutá gotickou rebrovou klenbou so stredovekými svorníkmi. Veža s ihlanovou strechou má v hladkých poliach trupu strieľne. Sanktuárium kostola je vyzdobené kompozíciami nástenných malieb, ornamentami vajnorských žien. Hlavný oltár pochádza z konca 19.storočia. Vzácnou relikviou, spätou s vajnorským kostolom, je Vajnorská Madona, soška z dubového dreva zo začiatku 14.storočia. V pravej ruke drží vladárske jablko, v ľavej Ježiška. Objavili ju na povale Kostola svätého Ladislava v roku 1941 (v rokoch 1943-1967 stála na konzole lode kostola klarisiek v Bratislave, dnes je v zbierkach Mestského múzea v Bratislave. Kostol stojí na ulici Baničova v Pamiatkovej zóne.
