Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža z 2.polovice 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1436 kedy najmä zvonku získal prvky gotického slohu. Z pôvodného jednoloďového kostola v roku 1436 zaklenutím lode na stredný pilier vzniklo pseudodvojlodie. V 17.storočí bola pristavaná južná predsieň. Ďalšie úpravy po roku 1719, pred rokom 1807 a v roku 1909. V rokoch 1927-1928 bola pristavaná nová bočná kaplnka v novogotickej úprave otvorená do lode. Ďalšie úpravy v rokoch 1948 a 1977. V súčasnosti dvojvežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. Presbytérium s obdĺžníkovym pôdorysom zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Vyžľabené rebrá s nábežnými štítkami dosadajú na konzoly geometrických tvarov. Loď mala pôvodne rovný trámový strop, po požiari v roku 1436 ju zaklenuli na polygonálny stredný pilier štyrmi poľami krížovej rebrovej klenby. Hlavný vchod bol na južnej strane, kde sa zachoval ranogotický portál s bohato profilovaným ostením. V 17.storočí pred tento portál postavili predsieň, ktorú v 20.storočí premenili na malú kaplnku. Na severnej strane pozdĺž celej lode je novogotická kaplnka, otvorená do lode a zaklenutá krížovými klenbami. Okolo kostola je nízky ohradný múrik. Autorom prístavby bočnej kaplnky v rokoch 1927-1928 je A. Horváth. Barokový interiér z 18.storočia. Vnútorné zariadenie je v pseudogotickom slohu. Patronátna lavica je novogotická z konca 19.storočia. Zo starého zariadenia sa zachoval rokokový reliéf Rozsievač (z rozobratej kazateľnice) a neskorobarokové sochy z 2.polovice 18.storočia. Kalich je novogotický z konca 19.storočia. V bočnej lodi je obraz Povýšenia Svätého kríža, olejomaľba od J. Czauczika z roku 1853, pôvodne na hlavnom oltári. Nachádza sa vo východnej časti Námestia Matúša Pajdušáka.
