Zrúcanina stredovekého hradu z 2.polovice 13.storočia sa nachádza severne od obce Rákoš nad potokom na horskom chrbáte v lokalite Zámčok v nadmorskej výške 569m. Bol postavený po tatárskom vpáde. Hrad svojou dispozíciou patrí medzi gotické hrady, aké poznáme napríklad v Jelšave, Jasove a Hanigovciach. V písomných prameňoch má dva názvy, Kameňany a Rákoš. Listina z polovice 15.storočia jasne dokazuje, že ide o ten istý objekt. Celé okolité územie vyňaté z právomoci gemerských hradných majetkov daroval Belo IV. v roku 1243 Ákošovcom. Hrad sa vtedy nespomína. Začiatky výstavby hradu sa viažu k Detrichovi, ktorý získal majetky od kráľa. Stavbu dokončil na začiatku 14.storočia až jeho vnuk Mikuláš Kun. Hrad sa spomína v roku 1318 ako castrum Kuy. V roku 1367 sa spomína ako castrum Jwi. V roku 1437 sa spomína ako castrum Kewy, v roku 1460 ako castrum Rakos (Rakoswar) a v roku 1470 ako castrum Kewy a.n. Rakos. V 15.storočí spustol.
Hrad je typickou ukážkou dômyselnosti staviteľov, toho ako sa vedeli vysporiadať s masívom skalného podložia. Skalné „lavice“ boli sčasti pritesané a využité ako obranný prvok alebo ako stena objektov. Na najvyššom mieste bol palác s lichobežníkovým pôdorysom (10/12×16,5m), ktorý bol vnútorne členený. Na jeho severnej strane je 40m dlhá, 9m široká a 10-15m hlboká mohutná šijová priekopa. K palácu sa prichádzalo z nádvoria lomeným, 145cm širokým portálom, ktorého jednoduché klenákové zaklenutie vidno dodnes. Na južnej strane paláca bolo nádvorie opevnené 120cm širokým múrom, ktoré bolo na západnej, strmšej strane, posilnené dvoma nerovnakými (3 a 7m dlhými) operákmi. Tam sa k opevneniu primyká objekt s vnútornými rozmermi 3×5,5m, ktorého východnú stenu tvorí pôvodná skala. Bol to zrejme skladový priestor. Prístupovú cestu vedúcu od juhu po hrebeni chránila v predbraní 30cm široká delová strieľňa vysekaná do skalného brala. Brána bola osadená medzi obvodové opevnenie a nárožie strážneho objektu, ktorý má vnútorné rozmery asi 7×7,5m. Vstup bol z východnej strany. Asi 13m od nárožia tohoto objektu je priehlbeň (1x2m) vysekaná do skaly, ktorá by mohla byť zasypaná cisterna. Hospodárske stavby boli rozložené pravdepodobne na východnej strane opevnenia. Do súčasnosti sa zachovali zvyšky paláca, časť obvodového muriva, stopy po strážnej budove, cisterne a delová strieľňa. Po valovom opevnení nie sú stopy.