Zrúcanina gotického hradu je malebne situovaná na vrcholových bralách vysokého vrchu Cigánka severovýchodne od obce Muráň v nadmorskej výške 935m. Svojou nadmorskou výškou je v súčasnosti jedným z najvyššie položených hradov na Slovensku. Hrad bol postavený ako poľovnícke sídlo a kráľovský strážny hrad v 13.storočí na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena. Postavil ho rod Bebekovcov po roku 1243. Ďalšia výstavba prebehla za skalnou roklinou na severovýchod a severozápad. Z tohto obdobia pochádza gotické murivo hradu. Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. Spomína sa v roku 1271 ako arx Mwran. Nevieme ako v tom čase vyzeral, pretože ho v 1.polovici 15.storočia prestavali. Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria obklopoval hradobný múr s viacerými baštami. V roku 1321 sa spomína ako castrum Muran. Keď sa Jiskrove a bratrícke vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi budovami. Hrad bol renesančne prestavaný a opevnený. Po porážke jiskrovcov bol nejaký čas kráľovským majetkom a v roku 1524 ho kráľ Matej Korvín daroval Štefanovi Zápoľskému. Zápoľského syn Ján daroval hrad gemerskému šľachticovi Jakubovi Tornaljaimu. Po jeho smrti sa stal majetkom jeho štvorročného syna Jána. Jeho poručník Matej Bašo z Čoltova ho poslal na výchovu do Poľska, odkiaľ sa už nevrátil a hrad obsadil a vyhlásil sa za jeho majiteľa. Vládol z hradu v rokoch 1529-1549, keď hrad vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia Malohontu, Gemera a Spiša, kde prepadával a raboval panské sídla a dediny. Vypálil Levoču, Dobšinú a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji, ale aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Na zastavenie jeho vyčíňania, ktoré sa stalo aj predmetom rokovania uhorského snemu, bola v roku 1548 podniknutá výprava cisárskeho vojska pod vedením grófa Mikuláša zo Salmu a Františka Bebeka, pána z Krásnej Hôrky. Po niekoľkých pokusoch sa im nakoniec podarilo hrad dobyť, no Bašovi sa podarilo z hradu utiecť. Nie však nadlho, lebo v Telgárte ho spoznal a chytil miestny richtár a poslal naspäť na Muráň, kde bol popravený v roku 1549. Na začiatku 17.storočia ho získal rod Séčiovcov z Rimavskej Seči. Séčiovci hrad odkúpili a po roku 1621 uskutočnili rozsiahlu renesančnú prestavbu. Po zavraždení Juraja Séčiho sa o hrad začala starať jeho manželka spolu so štyrmi dcérami. Najstaršia dcéra Juraja Séčiho, Mária, známa ako Muránska Venuša sa ako 17-ročná vydala za Štefana Betlena a odišla s ním do Sedmohradska. V krátkom čase jej zomreli obe deti a manžel. Nakrátko sa vydala za bezvýznamného šľachtica Štefana Kuna, s ktorým sa však zakrátko rozviedla. Na Muránskom hrade v tom čase žila jej sestra Eva vydaná za Štefana Ilešháziho, ktorý sa snažil získať hrad pre seba. Mária nechcela prísť o dedičstvo, no ako príbuzná rodiny Betlenovcov radšej využila ponuku kapitána fiľakovského hradu Františka Vešeléniho a vydala sa za neho. Ešte predtým ho však aj s jeho ozbrojencami v roku 1644 pustila na hrad. Po nejakom čase sa stal Vešeléni uhorským palatínom a v tomto období (1651) bol hrad výrazne prestavaný. Vešeléni sa však v roku 1666 zaplietol do sprisahania proti novému cisárovi Leopoldovi a od popravy ho zachránila len jeho predčasná smrť v roku 1667. Po nej vdova hrad urputne bránila. V tom istom roku sa začalo pod vedením kniežaťa Karola Lotrinského dobývanie hradu cisárskymi vojskami a Mária kapitulovala až po troch rokoch v roku 1670. Hoci jej knieža zaručil osobnú slobodu, Viedeň to neuznala a Mária bola väznená na vlastnom hrade a neskôr bola pod policajným dozorom v Bratislave a vo Viedni. Po mnohých intervenciách príbuzných odišla do Koszegu k rodine, kde v roku 1678 aj zomrela. V rokoch 1670-1683 na hrade sídlila nemecká posádka. Potom ju na rok obsadili povstalecké vojská Imricha Tököliho. Neskôr ho obsadil František II. Rákoci a daroval Mikulášovi Berčánimu. Hrad bol zničený v roku 1702 keď vyhorel. Berčáni ho dal núdzovo opraviť a sídlil na ňom až do roku 1709, kedy sa opäť dostal do kráľovského vlastníctva. Cisár Karol VI. ho v roku 1720 daroval Štefanovi Kohárimu. Jediná dcéra posledného Koháriho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hrad až do roku 1945. V roku 1760 hrad vyhorel a začal pustnúť. Potom bol núdzovo opravený. Muráň patril medzi najväčšie hrady a bol najvyššie položeným hradom na Slovensku.
Na rozsiahlom nádvorí stálo niekoľko budov. Veľké nádvorie obklopovalo opevnenie, ktoré sledovalo tvar terénu. Na jeho severovýchodnej strane bolo niekoľko kruhových bášt, na západnej strane boli hranolové bašty. Keďže hrad bol ťažko prístupný a patrí medzi naše najvyššie položené hrady, vybudovali v jednej hranolovej bašte výťah. Vstupná veža je gotická, v jej interiéri je kamenná sedília (sedadlo). Na jednom z múrov je viditeľná renesančná nárožná listová a esovitá sgrafitová ornamentika.
Z vnútorného hradu tvoreného gotickým palácom zostali len základy. Súčasná podoba hradu je vymedzená obvodovou hradbou s vežovou vstupnou bránou, bastiónmi a voľne stojacimi zvyškami obytných a hospodárskych budov zo 16. a 17.storočia. Cestu na hrad po úsekoch zabezpečovali samostatné opevnené veže.
V roku 1972 hrad vyčistili a od roku 1980 sa začala vykonávať postupná nutná údržba hradu. Úprava okolia a pokusy o konzerváciu hradných ruín prispeli k čitateľnosti jednotlivých budov rozmiestnených po rozsiahlom nádvorí.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Obytná veža. Cigánska veža s klenotnicou bola postavená v gotike pred rokom 1271. Upravovaná bola v roku 1702. Má jednopriestorovú dispozíciu a obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa v juhozápadnej časti hradu.
Predhradie:
Obytná stavba. Kapitánsky (veliteľský) dom bol postavený v 15.-16.storočí v renesancii. Upravovaný bol v 16.-17.storočí, pred rokom 1684, v roku 1702 a začiatkom 18.-19.storočia. Dvojpodlažná stavba s dvojtraktovou dispozíciou a pôdorysom v tvare T. Nachádza sa v západnej časti hradu.
Hradný palác I. Palác s kaplnkou, tzv. Széchenyovský palác, bol postavený v 2.polovici 15.storočia v renesancii. Upravovaný bol začiatkom 17.storočia. Má dvojtraktovú dispozíciu a pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika. Nachádza sa v západnej časti hradu.
Hradný palác II. Koháryho (južný) palác bol postavený v 16.storočí v renesancii. Dvojpodlažná stavba s podpivničením, päťuholníkovým pôdorysom a trojtraktovou dispozíciou. Nachádza sa v južnej časti hradu.
Cisterna. Podzemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa v strednej časti hradu, severovýchodne od hradného paláca I.
Kaplnka. Kaplnka (starý kostol, bašta) bola postavená v 15.-19.storočí v renesancii. Upravovaná bola v 17.storočí. Prízemná jednoloďová stavba s podpivničením a obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Nachádza sa v južnej časti hradu, východne od hradného paláca II.
Bašta I. Neskorogotická prašná veža bola postavená v 1.polovici 15.storočia. Má polkruhový pôdorys. Nachádza sa v juhovýchodnej časti hradu.
Bašta II. Neskorogotická polkruhová bašta bola postavená v 1.polovici 15.storočia. Trojpodlažná stavba s polkruhovým pôdorysom. Nachádza sa vo východnej časti hradu.
Studňa. Studňa bola vybudovaná v renesancii v 15.storočí. Podzemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa vo východnej časti hradu, severozápadne od bašty II.
Väznica. Väznica s hladomorňou bola postavená v 15.storočí. Má pôdorys nepravidelného obdĺžnika. Nachádza sa v severovýchodnej časti hradu.
Bastión. Delový bastión (turecká bašta) bol postavený v neskorej gotike v 1.polovici 15.storočia. Má trojuholníkový pôdorys. Nachádza sa v severovýchodnej časti hradu.
Strážna veža. Veža bola postavená v neskorej gotike v 1.polovici 15.storočia. Má štvorcový pôdorys. Nachádza sa v severozápadnej časti hradu, severne od obytnej stavby.
Bránová veža I. Bránová veža s baštou bola postavená v 15.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys s podkovovitým záverom. Nachádza sa v severozápadnej časti hradu.
Bránová veža II. Vstupná brána bola postavená v 2.polovici 15.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1830 a 2005-2007. Dvojpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a štvorcovým pôdorysom. Nachádza sa v severozápadnej časti hradu.
Hradbový múr. Postavený bol v 13.storočí, upravovaný v 15.storočí. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa okolo hradu.
Hradné nádvorie. Vybudované bolo v 13.storočí, upravované v 15.storočí. Má nepravidelný pôdorys.