Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodný rímsko-katolícky farský Kostol svätého Mikuláša, biskupa pochádza zo 14.storočia. Klasicisticky bol prestavaný v období okolo rokov 1700-1703. Postavený bol na mieste starého románsko-gotického kostola. Pôvodná veža ostala, dobudovaná však bola až v roku 1723. Upravený bol okolo roku 1800. V roku 1934 bol opravovaný. Kostol svätého Mikuláša, biskupa má jednoloďovú jednovežovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys so segmentovým záverom a stojí v strede mesta na Námestí SNP.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Rímsko-katolícky farský Kostol svätého Filipa a Jakuba, apoštolov bol postavený v barokovom slohu v roku 1737. Je opevnený renesančným múrom so strieľňami. Bol viackrát renovovaný. Upravený bol v rokoch 1793-1794. Jednoloďový jednovežový kostol s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom stojí na Námestí SNP na mieste pôvodnej malej drevenej modlitebnej kaplnky, ktorá zhorela.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Farský jednoloďový kostol postavený v klasicistickom slohu v rokoch 1801-1816 na mieste staršieho dreveného kostola, ktorý bol zničený požiarom. V roku 1991 bol kostol zasvätený svätému Andrejovi Svoradovi a Benediktovi. Kostol má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom, je jednoloďový a jednovežový. Strasti chudoby a s tým spojených chorôb pomáhal zmierňovať významný národovec, chýrny liečiteľ a farár František Madva, ktorý bol v roku 1822 určený za administrátora a od roku 1825 sa stal farárom na fare v Nitrianskom Rudne. Rodák zo Skalice sa venoval botanike, zbieraniu a výskumu liečivých rastlín, systematickému štúdiu odbornej lekárskej literatúry a svojimi liečebnými metódami sa stal vyhľadávaným ľudovým liečiteľom nielen...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodný kamenný gotický rímsko-katolícky farský Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa z konca 14.storočia. V roku 1715 bol, po viacnásobnom vyrabovaní a vypálení (1605, 1678), prestavaný. Rekonštrukčné práce prebehli v rokoch 1683-1686. Po roku 1819 miestny farár a rodák Anton Alojz Tenczer dal kostol opraviť. Požiar kostol zasiahol i v roku 1827, po ňom bol ešte rekonštruovaný ale práce trvali dlho. Odvtedy chátral a v roku 1896 bol zatvorený. V rokoch 1904-1907 bol zbúraný (O. Sztehl) a v rokoch 1910-1915 prestavaný podľa projektu architekta Otta Sztehla z Budapešti. Projektant použil novogotický sloh s trojloďovým priestorom a s krížnou loďou a obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom presbytéria,...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Starogotický rímsko-katolícky farský Kostol svätej Heleny a Krista Kráľa z konca 14.storočia, dostavaný bol pravdepodobne okolo roku 1409. Jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. V 90.rokoch 15.storočia bola stavba polygonálne rozšírená o presbytérium a v západnej časti bola vybudovaná mohutná veža. Grófka Františka Khuen, vdova po Pavlovi Pálfim, majiteľovi bojnického panstva, dala v roku 1666 kostolík rozšíriť o loď a vežu a okolo kostola bol vybudovaný múr so strieľňami. Vtedy bol i barokovo upravený. Upravený bol i v roku 1748. Má zachované pôvodné architektonické detaily a barokové zariadenie zo 17. a 18.storočia. Kostol sa skladá z Kostola svätej Heleny, ktorý bol postavený zásluhou palatína regni Hungarie...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Farský rímsko-katolícky Kostol svätého Cyrila a Metoda bol postavený v štýle moderného hnutia v rokoch 1948-1949. Autorom stavby je V. Zavarský. Stojí v časti Malá Lehota.
