Národná kultúrna pamiatka Socha na podstavci vyhlásená v roku 1992. Neskorobarokové dielo zo 40.rokov 18.storočia. Mariánsky stĺp stojí v dolnej časti zámockého parku Bojnického hradu v Pamiatkovej zóne. Upravované bolo v rokoch 2004-2011. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Podstavec. Trojboký kamenný podstavec. Socha. Originál sochy nepoškvrnenej Panny Márie (Panna Mária-Immaculata) sa nachádza v portiku Kaplnky svätého Michala, archanjela. Kópia sochy. Kópia sochy nepoškvrnenej Panny Márie (Panna Mária-Immaculata) z rokov 2004-2011 stojí na podstavci.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1967. Kostol z poveľkomoravského obdobia bol postavený v lokalite Hôrka, východne od obce, v 10.-12.storočí. V 13.storočí tu bol gotický kostol. Na prelome 14.-15.storočia bol rozšírený a prestavaný na renesančnú kaplnku, ktorá po postavení nového kostola slúžila už iba ako modlitebňa. Táto kaplnka bola zasvätená svätému Michalovi, archanjelovi. V 16.storočí bola stavba renesančne rozšírená. V roku 2000 boli základy tohto zaniknutého objektu obnovené a od roku 2002 otvorené verejnosti. Kostol mal obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom a bol jednoloďový.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1967. Praveký hrádok Veľká Lehôtka s elipsovitým pôdorysom v lokalite Hrádok na kóte 466,0m. Zmeny v 14.-15.storočí, v stredoveku.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1967. Výšinné hradisko Hradec. Osídlenie z včasnej doby dejinnej, stredoveku a laténu, na kóte 514,0m. Hradisko v Hradci nálezy stôp po Keltoch, Dákoch a ľudu púchovskej kultúry.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1967. Praveké výšinné hradisko z halštatu /700-400 p. n.l./ v lokalite Nad Račicami na kóte 383,0m.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1967. Vyšehradné. Praveké výšinné hradisko Vyšehrad na kóte 829,7m. Od roku 1970 skúmaná archeologická lokalita. Z neskorej doby kamennej, eneolitu /3.000-1.900 p. n.l./ nálezy lengyelského obdobia a nálezy pohrebiska s kostrovými hrobmi. Nálezy z doby bronzovej /1.900-700 p. n.l./, sekerka a popolnicové polia lužickej kultúry. Ľud lužickej kultúry si tu vybudoval mohutné hradisko v mladšej dobe bronzovej /1.200-700 p. n.l. a osídlenie hradiska bolo i v staršej dobe železnej /700-400 p. n.l./ až laténskej. Hradisko bolo prestavané v mladšej dobe železnej obyvateľmi púchovskej kultúry. Vyšehrad sa týči nad obcou Nitrianske Pravno. Oddávna bol predovšetkým strategicky významnou pevnosťou na rozhraní Turca a Ponitria a jeho prvoradou...
