Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej pochádza zo začiatku 14.storočia z rokov 1319-1326. Loď bola renesančne upravená, v polovici 16.storočia bola pristavaná veža a opevnenie. Mobiliár kostola pochádza zo 17. a 18.storočia. Kostol prešiel barokovou úpravou v roku 1716. Ďalšie úpravy v rokoch 1921, 1951 a 2003. Okolo kostola sa nachádza renesančné opevnenie. Je to jednoloďová, jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom svätyne. V interiéri sa nachádza gotická nástenná maľba z 1.polovice 15.storočia. Stojí v strede obce.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1990. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kostol. Klasicistický rímsko-katolícky filiálny Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v 1.tretine 19.storočia. Prízemná jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa v lokalite Svarín nad sútokom potokov. Drevená zvonica. Cintorín.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých bol postavený okolo roku 1300. Zvyšky opevnenia s gotickým vstupným portálom. Úpravy prebehli v 15.storočí, kedy bolo upravené presbytérium a v rokoch 1638-1643 bola prestavaná loď a doplnené empory. Ďalšia úprava po roku 1683. Veža bola pristavaná v roku 1824 a celý kostol bol barokovo-klasicisticky upravený. Ostatné úpravy v roku 1934 už nezasiahli podstatne do charakteru stavby. Dispozičná ranogotická schéma je tvorená jednoloďovým priestorom, polygonálnym presbytériom a pristavanou sakristiou. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou, na východnej strane sa nachádza gotické lomené okno. Z presbytéria vedie gotický portál do sakristie, ktorá bola najstaršou...

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický filiálny Kostol svätého Ondreja, apoštola z 3.tretiny 13.storočia. Kostol je najstaršou stavbou v obci a zároveň patrí k najstarším na Liptove. Renesančne upravený a opevnený v 17.storočí. Ďalšie barokové úpravy v rokoch 1751-1752 a v roku 1959. Je to prízemná jednoloďová  jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom. V interiéri sa nachádzajú zvyšky gotickej výzdoby, drevené sošky od Majstra Pavla z Levoče boli premiestnené do Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Stojí v strede obce.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Juraja, mučeníka zo 14.storočia, v polovici 16.storočia renesančne upravený. V roku 1723 bol barokovo rozšírený. Kostol tvoria v podstate dva kostoly spojené do kríža. Prvý kostol, neskorogotický, smerom východ-západ, pochádza pravdepodobne z roku 1415. V rokoch 1550-1560 bol tento kostol renesančne upravený. V rokoch 1777-1784 bol pôvodný kostol rozšírený priečne vstavanou novou loďou, teda druhým kostolom, väčším a vyšším. Tento bol postavený v barokovom slohu, s polkruhovo zakončeným presbytériom a s pôvodnou, ale zväčšenou vežou. Stavbu tohto kostola urobili bobroveckí murári pod vedením staviteľa Jakuba Drahnu z Liptovského Mikuláša, a pod patronátom grófa Jána Ilešháziho a jeho manželky...

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický tolerančný evanjelický kostol pochádza z roku 1785 a bol postavený na mieste staršieho kostola zo 16.storočia, veža pochádza z toho istého obdobia. Upravovaný bol v rokoch 1819-1825 a 1978. Jednovežová jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Mobiliár tvoria pozostatky z pôvodného kostola a z konca 18.storočia. Nachádza sa v strede obce.