Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zvyšky neskororenesančného kaštieľa vidieckeho typu postaveného v rokoch 1650-1655. Postavený bol možno ešte o 120 rokov skôr, pretože sa spomína v testamente Jana Rakolubsky na mieste zvanom oppidum Rakolubi. Tento rod ho postavil. Renesančná fasáda bola upravená v 1.polovici 18.storočia barokovou prestavbou. Obnovený a prestavaný bol v roku 1728, prefasádovaný v 1.polovici 19.storočia a napokon adaptovaný v roku 1959. Po vymretí rodu Rakoľubských patril postupne Križkovcom, Pongrácovcom a rod Revay ho mal v zálohu. Poslednou majiteľkou bola vdova Helena Bánoci (Gočárová). Po znárodnení v roku 1948 kaštieľ postupne využívali ako školu, obchod, miestnosti na...
Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1974. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaštieľ. Pôvodne neskororenesančný kaštieľ bol postavený v...
Národná kultúrna pamiatka Kúria s areálom vyhlásená v roku 1993. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kúria. Renesančná prízemná budova bola postavená...
Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaštieľ. Neskororenesančný kaštieľ s prvkami baroka. Postavil ho Imrich Berčéni v 2.polovici 17.storočia na mieste bývalého dreveného poľovníckeho kaštielika Forgáčovcov, ktorého vznik sa traduje na začiatok 16.storočia. Prvými majiteľmi pôvodného dreveného kaštielika bol rod Zuzany Forgáčovej. Bol postavený na starom koryte rieky Váh a okolo seba mal veľké obranné valy a vodnú priekopu. Neskôr prešiel pod správu rodu Berčéni, ktorý ho prebudoval na murovanú stavbu. V rokoch 1695-1697 kaštielik renesančne upravili, zariadili novým nábytkom a postavili barokovú kaplnku. Po roku 1723 pristavali nárožné veže. Na nich sú...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2013. Solitérna renesančná kúria, bývalý starobinec, dom dôchodcov bola postavená v 17.storočí. Upravovaná bola v...