Národná kultúrna pamiatka Sídlisko vyhlásená v roku 1976. Sídlisko z 12.-17.storočia z včasnej doby dejinnej. Zrumený románsky hrad z konca 12.storočia stál na temene a úpätí vrchu Glanzenberg. Z doterajších archeologických výskumov vykonaných Slovenským banským múzeom v Banskej Štiavnici jednoznačne vyplýva, že na prelome 12. a 13.storočia tu stál hrad, neveľké opevnené sídlo s vežovitou stavbou. Bol to vtedy jediný opevnený areál v rámci rozsiahleho rudného revíru a preto sa dá predpokladať funkcia ochrany výnosov z ťažby. Zabezpečoval zrejme ochranu kráľovského majetku plynúceho z baní. Ťažba striebra dosahovala v tej dobe päťdesiat percent z celkovej produkcie Uhorska. Odkryté pôdorysy stavieb a široko koncipované opevnenie svedčia o výraznom rozšírení areálu hradu od 13.storočia, súčasne s rastom prosperity banského podnikania. Hrad sa rozrástol po celom temene Glanzenbergu. Stáva sa pravdepodobne sídlom kráľovskej banskej komory a jej správcov, zástupcov panovníka. Zanikol v rokoch 1442-1443, kedy mocenskými bojmi o uhorský trón vedno s ničivým zemetrasením utrpel natoľko, že bol opustený. Na jeho ruinách postavili hutnícku pec a skúšobňu rúd. Objekty technicko-výrobného charakteru, spolu so sprievodnými nálezmi baníckych kahancov, technickej keramiky a trosky, súvisia s banskou činnosťou v ich bezprostrednej blízkosti. Pravdepodobne s baňami, spomínanými na Glanzenbergu v písomných prameňoch z roku 1509. V polovici 16.storočia opevnili niekdajší hradný areál zemným valom a priekopou a začlenili ho do novovznikajúceho systému protitureckej obrany mesta. Najstarší opevnený areál sa nachádzal v najvyšších polohách severozápadnej časti kopca vo výške 749m. Tu sa odkryli základy dvoch objektov obdĺžnikového pôdorysu s rozdielnou hrúbkou murív. Z nich mohutnejšie a staršie sú datované na koniec 12.storočia. Obe vežovité stavby boli prepojené nádvorím. Hradobný múr rozšíreného opevneného sídla pokračoval severovýchodným smerom. V centrálnej časti areálu sa zistili murivá ďalších neúplných viacpodlažných kamenných stavieb s portálmi a zachovanými železnými gotickými dverami (14.storočie). Na juhovýchodnej strane polohy sa na viacerých miestach výskumom zachytil priebeh opevnenia z 13.storočia. Z vnútornej strany k nemu pribudovali dve stavby, jednu obdĺžnikového a druhú lichobežníkového pôdorysu s kamennými portálmi datovanými do prelomu 14. a 15.storočia. Do suterénnych priestorov sa vstupovalo schodmi, vysekanými v skale. Lokalita s viac ako trojhektárovou výmerou je významným archeologickým náleziskom. Leží medzi dvomi bohatými rudonosnými žilami, Špitáler a Bieber a úzko súvisí tak s počiatkami baníctva v regióne ako i s genézou osídlenia. V konfigurácii terénu sú dodnes čitateľné stopy po povrchovom dobývaní, valových opevneniach a deštrukciách zaniknutých stavieb, ktoré sa už niekoľko rokov odkrývajú a skúmajú. Nachádza sa na vrchu Glanzenberg, nazývanom aj Staré mesto. Ten dominuje mestu zo severnej strany údolia Štiavnického potoka.
