Rímsky vojenský tábor v Iži (Kelemantia)

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Rímsky vojenský tábor (kastel) alebo Dievčenský hrad (Castrum Leányvár) bol postavený na prelome 1. a 2.storočia ako súčasť pohraničného opevnenia Limes Romanus. Je to najväčší a zatiaľ najlepšie preskúmaný rímsky vojenský tábor na území Slovenska. Tábor stál na mieste alebo v susedstve germánskej osady Kelemantia, ktorú spomína Klaudius Ptolemaios /100-170/. Najstaršie známe vyobrazenie je na rytine s námetom bitky v roku 1661, ktorú zviedol de Souches pri Komárne proti Turkom. Slúžil do 4.storočia. Prvá pevnosť bola postavená v predpolí légiového tábora Brigetio za vlády cisára Marca Aurelia /161-180/ v období tzv. markomanských vojen. Tento drevozemný tábor zanikol po krátkom čase požiarom pri nečakanom germánskom útoku. Počas jednej z trestných výprav v závere markomanských vojen tu v blízkosti zrejme už spustošenej pevnosti krátkodobo táborilo niekoľko rímskych vojenských oddielov v dočasných poľných opevneniach. Koncom 2.storočia postavili Rimania v predpolí Brigetia na mieste zničeného drevozemného tábora kamenný kastel. Počas vojnových udalostí okolo polovice 3.storočia bol kastel značne poškodený. Po germánskych vpádoch ho opravili a v 4.storočí za vlády Konštantínovcov zosilnili a opevnili. Za vlády cisára Valentiniana I. /364-375/ došlo k posledným stavebným úpravám kastela. Zrejme krátko po jeho smrti bola táto pevnosť vyplienená alebo opustená. Koncom 4. a začiatkom 5.storočia územie kastela obývali zmiešané skupiny domácich Germánov a prisťahovalcov. Po ich odchode zostal tento priestor neosídlený.

Tábor mal pôdorys v tvare štvorca so zaoblenými rohmi o rozmeroch 175x176m orientovaného v smere svetových strán. Obvodový múr mal na každej strane jednu bránu, každú opevnenú dvojicou veží. Na každom zo štyroch nároží bola na jeho vnútornej strane postavená rohová veža. Medzi každou rohovou a bránovou vežou bola jedna medziveža. Obvodový múr bol široký 2m a podľa výpočtov 4-5m vysoký. Z vnútornej strany bol spevnený hlineným násypom, ktorý zároveň vytváral ambit po celom obvode pevnosti. Dvoj až troj poschodové 7-8m vysoké veže umožňovali v rovinatom teréne dobrý rozhľad. Okolo celého tábora z vonkajšej strany obvodového múru bola vybudovaná priekopa a val. V areáli bola systematicky umiestnená veliteľská budova (praetorium), obytné priestory pre vojakov, kúpele (thermae), telocvičňa (palaestra) a ďalšie hospodárske objekty. Dve hlavné cesty (via praetoria a via principalis) spájali dve a dve protiľahlé brány a rozdeľovali tak tábor na štyri rovnaké časti. V súčasnosti zrúcaniny rímskeho kastela. Z ruín tábora sa ťažil kameň na stavbu Komárňanskej pevnosti. Nachádza sa 2km západne od obce na ľavom brehu Dunaja. Dnes je sprístupnený ako múzeum v prírode (odbočka z cesty v obci Iža). Sú sprístupnené zvyšky kamenného opevnenia. Južný pevnostný múr je zvýraznený náznakovou rekonštrukciou. V severnej časti sa nachádzajú zahĺbené archeologické výkopy v priestore severnej brány a na oboch nárožiach, so zachovanými zvyškami múrov a s predbežnými náznakovými rekonštrukciami pôdorysov týchto opevnení. Pôdorysy kasárenskej budovy a studňa. V areáli sú umiestnené stély z umelého kameňa s kovovými textovými platňami o význame a histórii tábora.

V 10. storočí bola neďaleko od bývalej rímskej pevnosti založená menšia osada. Jej obyvatelia tu pochovali svojich nebožtíkov.