Považská lesná železnica v Liptovskom Hrádku (Čiernovážska lesná železnica)

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1972. Do roku 1971 bolo mesto konečnou stanicou úzkorozchodnej železnice, ktorá bola zrušená. Zostala z nej iba koľaj. Nachádza sa juhozápadne od rímsko-katolíckeho Kostola navštívenia Panny Márie. Lesná železnička v Liptovskom Hrádku sústreďuje mobiliár bývalej Čiernovážskej lesnej železnice, ktorej výstavba sa začala v roku 1913, na základe povolenia Uhorského štátneho lesného úradu v Liptovskom Hrádku. Tento zadal staviteľskej firme Magyar Belga stavbu trate, ktorá prebiehala v troch etapách a bola dokončená v roku 1940. Okrem nákladnej sa prevádzkovala aj osobná doprava, úradne povolená od roku 1932. Táto trať viedla z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku až po Zátureň pod Kráľovou hoľou a bola to najdlhšia lesná železnica na Slovensku. Dňa 31.12.1971 bola lesná železnica Liptovský Hrádok-Liptovská Teplička z ekonomických dôvodov zrušená. Záchranné práce na zachovaní železnice neboli úspešné. Zachoval sa len úsek z Liptovského Hrádku do Svarína dlhý 11,6km, z ktorého zvršku chýba tretina a naďalej ubúda. Upravovaný bol v rokoch 1960 a 1989. Od roku 2001 do mája 2005 boli do Múzea liptovskej dediny v Pribyline postupne prevezené parné rušne uložené na provizórne koľajisko a neskôr aj zvyšok trate, čo ukončilo existenciu Považskej lesnej železnice v doline Čierneho Váhu.