Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Už pred rokom 1271 v Pezinku postavili hrad, na ktorý ako na ostatné hrady okolia útočili vojská Přemysla Otakara II. Pôvodne vodný hrad bol postavený na prelome 13. a 14.storočia (1231-1271) grófmi zo Svätého Jura a Pezinka. Bývali tu v 13.-16.storočí. Patrili medzi najbohatšie a politicky najvplyvnejšie šľachtické rody v Uhorsku. Najstaršie jadro dnešného hradu pochádza až zo začiatku 14.storočia. Stavba s kruhovým pôdorysom s centrálnym nádvorím. Obranu hradu tvorili dvojité hradné múry, dve veže a vonkajšie opevnenie, ktoré tvorili dva valy a dve vodné priekopy naplnené vodou z Cajlanského potoka. Nad nimi boli dva padacie mosty. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Vonkajší múr (parkán) mal bránu, nad ktorou bola veža. Vnútornú časť kruhovitého pôdorysu vypĺňala veža a obytné budovy. Obytné priestory hradu prešli mnohými stavebnými úpravami. Uzatváral ju obranný múr a do jeho brány sa vstupovalo cez most ponad priekopu. Neskoršie prestavby hradu túto podobu hradu úplne zotreli. Pod hradom sa nachádzali rozsiahle vínne pivnice. Majetky rodiny grófov, ktorá sa časom rozdelila na dve vetvy, si jej príslušníci neraz delili. Takúto akciu uskutočnili aj v Pezinku v roku 1401. Delenie nebolo jednoduché, pretože spory trvali až do roku 1429. Gróf Juraj a jeho brat Mikuláš si vtedy delili hrad i mestečko Pezinok. Pri tomto delení opísali jednotlivé rozdelené časti a aj hrad. Keď sa hrad dostal v roku 1575 do zálohu Ivanovi Krušičovi, začali sa na ňom opravné práce, v ktorých hneď nato pokračoval nový majiteľ Štefan Ilešházi. Zásadnou prestavbou hradu z roku 1609 vznikol renesančný kaštieľ. Pôvodne gotický hrad s veľkými pivnicami na víno, suterénom a prízemím nadstavili o poschodie v 16. a 17.storočí a upravili ho renesančne. Hrad dostal novú podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy. V 17.storočí hrad pustol a opraviť ho dal v roku 1718 Ján Pálfi. Areál hradu „Alt Slos“, tzv. Starý zámok na severnom konci mesta, zachytáva plán Pezinka z roku 1785. V 19.storočí dali Pálfiovci urobiť dve úpravy. V roku 1844 a najmä po roku 1875. V roku 1844 upravil hrad na panské sídlo a potlačil obranný ráz hradu. V tom čase upravili aj záhradu okolo zámku na anglický park so vzácnymi stromami. V roku 1875 blesk a oheň poškodil severnú časť budovy, ktorú bolo nutné zbúrať a na jej mieste bola začiatkom 20.storočia postavená budova nová. Južná časť bola upravená koncom 19.storočia v romantickom a novorenesančnom štýle. Aj ostatnými neskoršími úpravami boli dokončené zmeny hradu do podoby, v akej je dnes. Veľké úpravy zažil zámok v rokoch 1940-1943, kedy nový majiteľ Slovenské vinohradnícke družstvo zadaptovalo pivnice a pristavilo na mieste vyhorenej časti v nevhodnom slohu administratívnu budovu. V objekte je zachovaná veľká historická sála, ktorú zdobia maľby pezinských maliarov Bártovcov. V súčasnosti patrí objekt Malokarpatskému vinárskemu podniku. Zámok si napriek mnohým prestavbám (posledná v roku 1961) zachoval stredovekú podobu vodného hradu s kruhovým pôdorysom, teraz už na Slovensku ojedinelú. V súčasnosti je v priestoroch zámku reprezentačná vináreň. Navštíviť možno i historické pivnice so starou sudovinou a historickú sálu. Od roku 2006 tu sídli Národný salón vín Slovenska. Stojí na ulici Mladoboleslavská 5 v parku s historickou zeleňou a vodnými plochami v severnej časti mesta.
Park.