Pamätník je venovaný miestnym občanom a účastníkom SNP, ktorí boli zavraždení v rokoch 1944-1945 v lokalite Lupenice. Je na ňom nápis: „Na tomto mieste boli zavraždení miestni občania ako aj príslušníci SNP v nezabudnuteľnom roku 1944-1945. Česť ich pamiatke!“ Medzi nápismi sú uvedené mená 21 obetí. Pietne miesto s cintorínom je ohradené kovovým oplotením. Nachádza sa severne od obce Šípkov v lokalite Lupenice.
V okolitých horách sa počas SNP ukrývali partizáni 9.oddielu Partizánskej brigády Jana Žižku, ktorí často schádzali na salaš Adama Belana. Pretože partizáni z okolia Uhrovca viackrát obsadili okresné mesto Bánovce nad Bebravou, dal vtedajší prezident Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso, ktorý mal v tom čase v meste svoju farnosť, previezť cennosti a najmä dôležité spisy a administratívu do Trenčianskych Teplíc. Z toho sa 10 až 14 debien v októbri ocitlo v kaštieli v Motešiciach, kde boli zamurované. Objavili ich ale partizáni z 9.oddielu Partizánskej brigády Jana Žižku a previezli ich do do obce Šípkov, kde mali vtedy svoje zázemie. Odtiaľ boli neskôr prevezené cez letisko Tri duby a Kyjev do Moskvy. Keď sa o krádeži cenností dozvedela kancelária prezidenta, začalo sa po nich pátrať. Urýchlene bola pripravená akcia na prepad obce a prehľadanie domov. Koncom októbra 1944 sa na salaši zjavil vojak Rudolf Kuchta, ktorý ušiel a chcel sa dostať domov. 7.novembra 1944 sa k salašu Adama Belana priblížila od Trenčianskych Teplíc skupina ozbrojených vojakov v slovenských uniformách, ktorí tvrdili že sú novou partizánskou skupinou. Hľadali spojenie na partizánov v okolí. Nakoniec sa pretvárkou a klamstvami medzi partizánov dostali. Už 8.novembra začali vyšetrovanie krádeže cenností a činnosti partizánskej skupiny. Stredisko vyšetrovania si urobili v Bučkovských kolibách v Lupeniciach, kde kruto umučili prvých troch povstalcov. Náhodou sa v tom istom čase v Lupeniciach objavili traja ruskí partizáni, ktorých tiež mučili a zabili. Pochovaní sú na Jankovom vŕšku. Fašisti zabili aj Adama Belana a ďalších štyroch mladých chlapcov, medzi nimi aj jeho 15-ročného syna Jožka. Všetkých popravili strelou do hlavy. V ten deň zabili 11 ľudí. Na druhý deň prišla zo Šípkova s obedom 19-ročná Tonka Belanová, Adamova dcéra. Našla iba Rudolfa Kuchtu, ktorý sa ukryl v sene a fašisti ho našťastie nenašli, a ostatných zavraždených. Fašisti už boli v tom čase v Trenčianskych Tepliciach. Tonka pomohla Rudolfovi Kuchtovi a ten sa s priepustkou od starostu a v šatách Adama Belana napokon dostal domov. Tragédia pokračovala 10.novembra, kedy falošní partizáni zišli z kopcov do Šípkova a nechali vybubnovať, aby z každého domu vyslali jedného chlapa, že treba ísť do Lupeníc zobrať mŕtvych spoluobčanov, ktorých tam údajne povraždili partizáni. Chlapi sa s dvoma vozmi vybrali splniť si svoju ľudskú povinnosť. Hore už bol prvý poprašok snehu. Keď si začali obúchavať zasnežené topánky, rozľahol sa strašný výbuch. Pascu nastražili falošní partizáni. Časť obetí zomrela na mieste, niekoľkí v nemocnici v Topoľčanoch. Zomrelo 8 ľudí. V pondelok 13.novembra 1944 obkľúčili Šípkov vojaci jednotky Jozef a z trenčianskeho gestapa prišli tri plné vojenské autá vojakov. Na sebe už mali nemecké uniformy. Ľudia vtedy pochopili, akú lesť na nich nastražili. Vojaci prehľadali dedinu a na obecný úrad priviedli všetkých podozrivých. Štyroch z nich zavreli do skríň a upálili. Do Trenčína odviezli desať občanov. V čase od 8.novembra do 13.novembra 1944 bolo v Šípkove zabitých 23 ľudí.
