Národná kultúrna pamiatka Súbor bytových domov vyhlásená v roku 1963. Tzv. Tatradomy sa nachádzajú v Pamiatkovej zóne. Autorom stavieb je Milan Michal Harminc. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Bytový dom I. Dom bol postavený v roku 1920 v historizujúcom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Schodiskový solitér stojí na ulici Kuzmányho 35. Bytový dom II. Nájomný dom bol postavený v roku 1920 v historizujúcom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Schodiskový solitér stojí na ulici Kuzmányho 37. Bytový dom III. Nájomný dom bol postavený v roku 1920 v historizujúcom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Schodiskový solitér stojí na ulici...

Národná kultúrna pamiatka Pamätná banka vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätná banka. Nárožná eklekticisticko-novobaroková budova bývalej Tatrabanky, Sporiteľne, z rokov 1911-1912. Autorom je architekt Milan Michal Harminc. Upravovaná bola v rokoch 1997-1998. Má obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná s podkrovím a pivnicou. Historicky je spätá s prijatím martinskej deklarácie, ktorá v nej bola prijatá. Stojí v Pamiatkovej zóne na križovatke ulíc Štefánikova 9 a 29.augusta. Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa Martinskej deklarácie. Vsadená socha. Socha alegória práce. Vsadená socha. Socha boha obchodu Merkúra.

Národná kultúrna pamiatka Pamätná administratívna budova s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätná administratívna budova. Eklekticistická budova bola postavená v rokoch 1864-1870 podľa návrhu architekta J. N. Bobulu. Budova bola postavená zo zbierok slovenského národa. Upravovaná bola v rokoch 1899-1900 a v 80.rokoch 20.storočia. Solitérna budova má pôdorys v tvare U, dvoj a trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná s pivnicou. Bola prvým sídlom Matice slovenskej. Stojí v Pamiatkovej zóne na ulici Štefánikova 11. Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa Matice slovenskej. Pomník so sochou. Pomník S. H. Vajanského. Záhrada. Matičná záhrada z 2.polovice 19.storočia.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Budova generálneho riaditeľstva ZŤS Martin bola postavená v štýle tradicionálnej moderny v rokoch 1925-1934. Upravovaná bola v rokoch 1951-1952. Chodbová solitérna viackrídlová budova má dvoj a trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná s pivnicou. Autorom stavby je František Krupka. Budova sa nachádza na ulici Thurzova 16. Bývalé sídlo Generálneho riaditeľstva ZTS Martin. Dnes sídlo Štátneho ústavu zveľaďovania živností.

Národná kultúrna pamiatka Pamätná administratívna budova s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätná administratívna budova. Novoklasicistická historizujúca budova bola postavená v rokoch 1924-1925. Má pôdorys v tvare E, dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažná s podkrovím a pivnicou. Autorom stavby je Ján Palkovič. Stojí v Pamiatkovej zóne na ulici Mudroňova 1. Na budove je osadená pamätná tabuľa umučeným účastníkom SNP. Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa 48 umučeným. Záhrada. Matičná záhrada s historickou zeleňou bola vybudovaná v roku 1875. Upravovaná bola v 1.polovici 20.storočia. Oplotenie. Oplotenie z roku 1925 okolo záhrady s historickou zeleňou pri budove, ktorá bola 2.sídlom Matice slovenskej na ulici Mudroňova.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Administratívna budova bola postavená v štýle moderného hnutia v rokoch 1928-1930. Má dvoj a trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika, je trojpodlažná s pivnicou. Autormi projektu Mann a Morávek, realizátorom stavebná firma J.Hlavaj-Ján Palkovič-Uličný. Solitér stojí v Pamiatkovej zóne na ulici Kuzmányho 36.