Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela zo začiatku 14.storočia. Po roku 1415 bol rozšírený. Upravovaný bol v roku 1652, barokovo prestavaný po požiari v roku 1700. V roku 1864 bola postavená nová veža a v roku 1907 bol kostol reštaurovaný. Stavba s pôvodným gotickým pôdorysom a obvodovým murivom je jednoloďová s polygonálne uzavretým predĺženým presbytériom. Oba priestory majú barokové klenby s klenbovými pásmi, ktoré v lodi dosadajú na rímsy pilastrov. Vchod do lode z priestoru pod vežou má ostroluký gotický portál s pozmenenou profiláciou. Na jeho ostení je nápis vzťahujúci sa na reštaurovanie stavby v roku 1652. Južná fasáda má polkruhom ukončené barokové okná s klenákmi....
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Ondreja, apoštola zo 14.storočia. Po požiari v roku 1520 bol opravený. Barokovo upravený bol v roku 1748. Po zemetrasení v roku 1808 bol klasicisticky upravený. Ďalšie úpravy v roku 1914. Stojí v strede obce.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Štefana Kráľa z roku 1856. Rozšírený bol v roku 1905. Stojí v strede obce.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokovo-klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätého Jozefa, ženícha Panny Márie z roku 1768. Upravovaný bol v rokoch 1905 a 1967. Stojí v strede obce.
Národná kultúrna pamiatka Drevený kostol a ohradný múr vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Drevený kostol. Pôvodne gotický jednoloďový drevený rímsko-katolícky Kostolík svätého Františka Assiského bol postavený v období 2.polovica 15.storočia až rok 1500. Neskorogoticky upravený v rokoch 1593-1596. Upravovaný bol v 17.storočí (1650-1665). Ďalšie úpravy v 18., 19. a 20.storočí. Posledná úprava je z roku 1970. Jeho architektúra sa zachovala takmer neporušená. Monumentálna drevená jednovežová stavba s loďou s obdĺžnikovým pôdorysom a svätyňou s polygonálnym záverom, sakristiou a štvorhrannou vežou, ktorej spodná časť tvorí predsieň. Zrubová stavba z vzácneho tisového dreva obitá doskovaním a šindľom. Pôvodný rovný strop svätyne bol koncom 19.storočia nahradený dnešným klenutým. V interiéri maľby zo 16....
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskororenesančný jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej postavený v rokoch 1607-1612 v retardovanom gotickom slohu. Jeho zakladateľom bol syn Šimona Forgáča, Žigmund /1557-1621/, hornouhorský hlavný kapitán a palatín Uhorska. Nový kostol začal stavať v roku 1607 neďaleko staršieho, múrom ohradeného dreveného objektu, ktorý dal zbúrať v roku 1610. Starší kostol v obci je doložený aj písomne, v listine z roku 1355 a traduje sa, že bol postavený zo vzácneho tisového dreva. Kostol bol zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej, panne a mučenici a svätému Františkovi. Všetky tieto skutočnosti dodnes pripomína latinský nápis na mramorovej tabuli v predsieni kostola. Samotnú posviacku potvrdzuje aj 11 konsekračných krížov. Svätyňa má...
