Národná kultúrna pamiatka Výšinné hradisko a hrádok vyhlásená v roku 1967. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Výšinné hradisko. Nachádza sa v lokalite Liptovská Mara, Havránok na kóte 684,0m. Skúmaná archeologická lokalita sprístupnená verejnosti. Rekonštrukcie zrubových stavieb a expozície Liptovského múzea. Ľudia tu žili od strednej doby laténskej až do starej rímskej doby, Havránok bol teda osídlený od 3.storočia p. n.l. do 2.storočia n.l. Keltský kmeň Kotínov sa tu usadil koncom 2.storočia p. n.l. Kotíni boli nositeľmi púchovskej kultúry. Obyvatelia nevytvárali súvislé osady ale žili v samostatných hospodárstvach, dvorcoch, ktoré pozostávali z obytného domu a hospodárskych priestorov. Pod Havránkom sú však stopy aj po osídlení z čias Veľkej Moravy...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Výšinné sídlisko z obdobia praveku a doby bronzovej sa nachádza južne od obce na kóte 570,0m.
Národná kultúrna pamiatka Výšinné hradisko vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Výšinné hradisko I. Praveké výšinné hradisko Tupá skala na kóte 812,0m. Archeologické nálezy na významnom opevnenom hradisku z doby halštatskej. Vnútorná zástavba hradiska bola podobná ako na lokalitách v Poľsku. Tvary a výzdoba nádob sú charakteristické iba pre túto oblasť, oravský typ. Po zrušení hradiska sa obyvatelia púchovskej kultúry v laténskej dobe presťahovali na susednú vyvýšeninu Ostrú skalu. Výšinné hradisko II. Výšinné hradisko Ostrá skala na kóte 812,0m z obdobia laténu.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1967. Praveké výšinné hradisko z halštatu. Hrádok Ohradza sa nachádza severne od obce na kóte 591,6m.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Hrádok z obdobia halštatu sa nachádza na kóte 517,0m. Osídlenie v stredoveku i novoveku.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Výšinné hradisko Tŕniny z obdobia laténu, púchovskej kultúry. Nachádza sa v časti Veľký Bysterec na kóte 788,0m.
