Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Kostol povýšenia Svätého kríža (Daliborko) bol postavený vo funkcionalistickom štýle v rokoch 1931-1932. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru. Kostol slúži svojmu pôvodnému účelu dodnes. Upravovaný bol v roku 1997. Má obdĺžnikový pôdorys, je trojloďový, jednopodlažný. Autorom stavby je zlínsky architekt Vladimír Karfík. Stojí na Daliborovom námestí.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Neskorobarokový Kostol svätého Mikuláša, biskupa bol postavený v rokoch 1763-1765. Na jeho výstavbu prispel vtedajší patrón gróf Esterházi, miestni farníci, ako aj duchovný správca farár František Pauhof. Pôvodne bol postavený bez veže, tú postavili až v roku 1884. Pred koncom 2.svetovej vojny ju ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria. Riadna rekonštrukcia kostola prebehla až v rokoch 1970-1972. Jednou z najdôležitejších prác bola výstavba novej veže (trvala 2 roky). Do nej potom umiestnili 2 zvony (tzv. veľký a umieračik), ktoré sa tu nachádzajú dodnes. Koncom 90.rokov 20.storočia (1993) sa na kostole previedli posledné úpravy. Má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým záverom, je jednoloďový...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Neskorobarokový jednoloďový farský Kostol svätého Michala, archanjela z 2.polovice 18.storočia, z roku 1783, s cenným interiérom. Stojí na základoch predchádzajúceho kostola. Neexistuje presný údaj o výstavbe a posvätení prvého kostola. Vo farskej kópii záznamu z roku 1704 sú zaujímavé údaje o živote farnosti. Píše sa v ňom o prvom farárovi v rokoch 1704-1744 (Pavol Krajachich). V kostole, ktorého dátum vysviacky nie je istý, sa nachádzal jeden malý oltár, dva strieborné kalichy a patény, krstiteľnica a dva ornáty. Viedli sa matriky krstov od roku 1700 a od roku 1704 aj matriky sobášov a pohrebov. Upravovaný bol v rokoch 1988 a 2003-2004. Je to jednovežová a...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Prvá zmienka o existencií kostola a farnosti je z roku 1332 v súpise pápežských desiatkov. Obnovenie farnosti (Bystrica bola istý čas filiálkou stupavskej farnosti), súviselo s príchodom chorvátskeho etnika. Aj výstavba kostola datovaná do roku 1534 bola dôsledkom prudkého nárastu počtu obyvateľov. Kaplnka svätého Petra sa prebudovala na rozmernejší kostol. Patrocínium kostola bolo rozšírené aj na svätého Pavla. Na konci 18.storočia sa pristúpilo k výstavbe nového honosného farského kostola. Konsekrovaný bol v roku 1834 pomocným ostrihomským biskupom. Barokovo-klasicistický Kostol svätého Petra a Pavla bol postavený v rokoch 1830-1834. Je to jednoloďová stavba so svätyňou ukončenou pravouhlým záverom. Loď je dlhá 20,8m, široká...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1996. Farský Kostol svätej Margity Antiochijskej bol postavený v rokoch 1947-1951 vo funkcionalistickom štýle. Stojí na mieste staršieho kostola zo 16.storočia, ktorý veľkosťou už nevyhovoval potrebám farnosti. Má obdĺžnikový pôdorys s rovným záverom. Je to trojloďová jednovežová jednokaplnková stavba. Autorom plánov stavby je M. M. Harminc. Na priečelí je mozaikový obraz svätej Margity Uhorskej od akademického maliara Ernesta Zmetáka. Kostol stojí na ulici Vrančovičova.
Národná kultúrna pamiatka Kostol a kaplnka vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kostol. Barokový Kostol svätého Kozmu a Damiána bol postavený v rokoch 1720-1723 ako filiálny kostol devínskej farnosti na mieste staršej sakrálnej stavby. Upravovaný bol v rokoch 1766, 1924, 1934, 1945, 1946, 1965-1968 a 1983. Stavba s elipsovitým pôdorysom a centrálnou dispozíciou má bočný oltár z Donnerovej dielne. Maľba interiéru pochádza z roku 1722. Kostol predstavuje jednoduchšiu centrálnu stavbu. V interiéri sa nachádza 8 kaplnkových výklenkov. Pôvodne kostol nemal sakristiu ani chór. Dnešná veža zakončená cibuľovitou strechou pravdepodobne vystriedala v roku 1766 staršiu drevenú vežu. V tomto čase bola zhotovená i nová strecha kostola....
