Kostol svätého Petra a Pavla v Záhorskej Bystrici

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1985. Prvá zmienka o existencií kostola a farnosti je z roku 1332 v súpise pápežských desiatkov. Obnovenie farnosti (Bystrica bola istý čas filiálkou stupavskej farnosti), súviselo s príchodom chorvátskeho etnika. Aj výstavba kostola datovaná do roku 1534 bola dôsledkom prudkého nárastu počtu obyvateľov. Kaplnka svätého Petra sa prebudovala na rozmernejší kostol. Patrocínium kostola bolo rozšírené aj na svätého Pavla. Na konci 18.storočia sa pristúpilo k výstavbe nového honosného farského kostola. Konsekrovaný bol v roku 1834 pomocným ostrihomským biskupom. Barokovo-klasicistický Kostol svätého Petra a Pavla bol postavený v rokoch 1830-1834. Je to jednoloďová stavba so svätyňou ukončenou pravouhlým záverom. Loď je dlhá 20,8m, široká 10,7m, zaklenutá tromi poliami pruskej klenby na pásoch dosadajúcich na rímsové hlavice zdvojených pilastrov a v rohoch na hlavice zalomených pilastrov. Na západnej stene kostolnej lode je murovaný chór na dvoch stĺpoch. Loď kostola je presvetlená 6 veľkými oknami, svätyňa 4 vitrážovými. Svätyňa kostola má dĺžku 10,46m, šírku 8,3m, zaklenutá je vo výške 15m. Podlaha vo svätyni je zvýšená v porovnaní s loďou o jeden schod. Dlažbu v interiéri kostola tvorí kamenná opuka štvorcového tvaru ukladaná na koso. Centrálnej časti oltára nad pozláteným tabernákulom dominujú drevorezby apoštolov svätého Petra a Pavla, na ľavej strane je socha svätého Vendelína, vpravo socha svätého Floriána. Pozoruhodné sú reliéfy zo života Panny Márie po oboch stranách tabernákula i reliéfy pod oltárnou menzou zobrazujúce obetujúceho veľkňaza Melchizedecha a Abraháma obetujúceho svojho syna Izáka. Kazateľnica z roku 1917 je umiestnená na ľavej strane víťazného oblúka. Je dielom tirolského majstra Rungaldiera. Sú na nej štyria evanjelisti so svojimi atribútmi. Kostol stojí v Pamiatkovej zóne na ulici Čsl. tankistov.

Leave a Reply