Zrúcanina hradu sa nachádza juhozápadne od obce Rybník. Hrad spustol a zanikol v 15.storočí.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu postaveného pravdepodobne v 2.polovici 13.storočia sa nachádzajú na vrchole kopca medzi obcami Ozdín a Málinec, severne od obce Ozdín. Nezachovali sa po ňom takmer žiadne stopy. V súčasnosti v strede horného hradu na najvyššie položenom mieste stojí vysielač, preto je poloha viditeľná už z diaľky. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1279, kedy sa spomína ako Osdin v súvislosti s tým, že si bratia Oturichovci rozdelili budovy hradu. V rokoch 1450-1460 bol hrad obsadený Jánom Jiskrom z Brandýsa. V roku 1460 hrad od jiskrovcov vydobyl kráľ Matej Korvín o čom hovorí posledná zmienka o hrade...
Zrúcanina gotického hradu Šomoška pri obci Šiatorská Bukovinka na slovensko-maďarskej hranici. Hrad bol vybudovaný z netradičných šesťbokých čadičových stĺpov je unikátom medzi slovenskými hradmi a jeho malebnosť ho radí medzi naše najkrajšie hrady. Je prístupný po náučnom chodníku z obce. Ako väčšinu Novohradských hradov, aj Šomošku postavil rod Kačičovcov, konkrétne jeho Ilešovská vetva. Vybudovali ho pred rokom 1291. Zachovala sa legenda, podľa ktorej v rokoch tatárskeho pustošenia kráľ Belo IV. po nešťastnej porážke pri Muhi puste utekal so svojou družinou, až sa dostal k lesným húštinám v okolí Karanča. Unavená skupinka našla útočisko na mohutnej čadičovej skale. Kráľ tu strávil noc a...
Stopy po hrade (Danošov hrad, Dánoskö, Darmskö) sú na samom vrchu sopečného sopúchu, ktorý sa vypína nad obcou Šurice. Kopec je výrazná dominanta obce. História hradu je zatiaľ nejasná. Miesto na mape označované ako Soví hrad je v literatúre definované len ako prírodný výtvor a prírodná pamiatka. Bralo má eliptický tvar a vytvorilo sa ako výplň sopečného komína v poslednej fáze vulkanickej činnosti začiatkom štvrtohôr. Keďže ide o impozantný prírodný útvar, bol bádaný pravdepodobne len prírodovedcami. V literatúre sa uvádza obec Šurice, ktorú obývali hradní vojaci patriaci k Beckovu-Bludincu a ktorí pravdepodobne postavili hrad Hájnačku. Tí mohli postaviť aj hrad priamo nad obcou...
Čiastočne zrekonštruovaná zrúcanina hradu stojí na vrchole nízkeho, strmého hradného brala, zvyšku tufového valu sopečného krátera, priamo v meste Fiľakovo. Už v 12.storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrádok. Prvá písomná zmienka o hrade je z listu pápežovi z roku 1242, v ktorom je hrad spomínaný ako jeden z hradov, ktoré prežili tatárske nájazdy. Pravdepodobne ho dal postaviť Simon Kačic, zať bána Bánka, ktorý za účasť na sprisahaní proti kráľovnej Gertrúde stratil všetky svoje majetky na okolí. Jeho syn Fulkus však využil Tatármi spôsobený zmätok a majetok získal naspäť. V roku 1246 mu ho kráľ Belo IV. odobral. Hrad vlastnilo viacero majiteľov,...
Zrúcaniny gotického hradu postaveného na prelome 13. a 14.storočia (1275-1320) na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti. Nachádza sa na nevysokom pahorku Revúckej vrchoviny priamo nad centrom obce Divín. Prvá písomná zmienka o hrade spolu s osadou pochádza z roku 1329. Bol centrom panstva Divín. Postavil ho pravdepodobne príslušník rodu Lošonciovcov z rodu Tomaj z Lučenca. Tí ho od polovice 14.storočia postupne prebudovávali a rozširovali. Po neúspešnom sprisahaní proti kráľovi, ktorého sa zúčastnili aj Žigmund a Štefan z Lučenca, ho Matej Korvín v roku 1469 daroval Michalovi Orságovi. Od roku 1472 stále menil majiteľov. Krátko potom ho už vlastnil Ján Nádašdy Ongor a po jeho...