Zrúcanina gotického hradu Šomoška pri obci Šiatorská Bukovinka na slovensko-maďarskej hranici. Hrad bol vybudovaný z netradičných šesťbokých čadičových stĺpov je unikátom medzi slovenskými hradmi a jeho malebnosť ho radí medzi naše najkrajšie hrady. Je prístupný po náučnom chodníku z obce.
Ako väčšinu Novohradských hradov, aj Šomošku postavil rod Kačičovcov, konkrétne jeho Ilešovská vetva. Vybudovali ho pred rokom 1291. Zachovala sa legenda, podľa ktorej v rokoch tatárskeho pustošenia kráľ Belo IV. po nešťastnej porážke pri Muhi puste utekal so svojou družinou, až sa dostal k lesným húštinám v okolí Karanča. Unavená skupinka našla útočisko na mohutnej čadičovej skale. Kráľ tu strávil noc a ráno sa zaprisahal, že na vrchu postaví hrad, ktorý v budúcnosti ochráni okolie pred nepriateľom. Po ústupe Tatárov sa naozaj pristúpilo k hromadnému budovaniu kamenných hradov. Vtedy vznikla pravdepodobne aj Šomoška. Počas ťahaníc o trón na začiatku 14.storočia sa majitelia hradu Iléšovi synovia Leustach a Jakow pridali na stranu Matúša Čáka a hrad mu v roku 1310 odovzdali. Zo svojich hradov pustošili majetky kráľových prívržencov. Trest na seba nenechá dlho čakať a kráľ Karol Róbert hrady odníme neverným a daruje ich svojim prívržencom. Medzi inými po smrti Matúša Čáka aj hrad Šomoška daroval kráľ v roku 1323 Tomášovi Sečénimu, ktorý sa bil po jeho boku v bitke pri Rozhanovciach v roku 1312.
Tomáš Sečéni sa stal jedným z najvplyvnejších mužov Novohradu a hrad Šomoška rušným centrom spoločenského života. Boli to zlaté časy hradu. Hýrenie nebralo konca kraja a keď sa hrad nakoniec dostal do rúk Ladislava Sečéniho, ten ho musel dať v roku 1455 do zálohu Albertovi Lošoncimu, manželovi svojej dcéry Hedvigy a krajinskému hospodárovi Michalovi Orságovi, ktorého syn Ján bol zase zasnúbený s jeho druhou dcérou Annou. V roku 1461 rod Sečéniovcov vymrel po meči. Obaja záložní páni dostali na hrad kráľovskú donáciu, neskôr celá Šomoška ostala Lošonciovcom.
Keď husiti obsadili neďaleký hrad Šalgó, susediace hrady takmer 20 rokov medzi sebou bojovali. Až do chvíle, kým vojsko kráľa Mateja Šalgó neobsadí a husitov nevydúri. V tých časoch hrad na úzkej plošine bazaltového vrchu tvorila stavba, ktorá hradbou uzatvárala relatívne malé trojuholníkové nádvorie. K hradbe priliehal palác a hospodárske budovy. Úzky gotický hrad však prestane vyhovovať v období, keď sa rozšíria palné zbrane. Majitelia ho teda dajú prestavať. V 15.storočí, kedy sa rozšírili palné zbrane, postupne k vrcholom trojuholníkového hradu pristavajú na západe mohutnú valcovú delovú baštu, južnú podkovovitú baštu a severnú okrúhlu vstupnú baštu.
To sa už ale stupňuje turecká hrozba. Po páde Budína v roku 1541 sa novohradské hrady dostávajú do prvej línie. Turecké oddiely lúpia po okolí a postupne prenikajú čoraz ďalej. V roku 1552 padne do ich rúk Drégely, Ďarmoty, Szécsény, Hollóko a Buják. Štefan Lošonci, pán Šomošky, sa udatne zúčastňuje protitureckých bojov. Pri obrane Temešváru je však zajatý a neskôr 27.2.1552 popravený. Akoby tušil svoj neblahý koniec, aby zabezpečil svoje dve dcéry, Fruzsinu a Annu, listom požiada kráľa Ferdinanda I. aby pre prípad jeho smrti v službách vlasti priznal dievčatám synovské práva.
V roku 1554 dobyjú pomocou zrady najdôležitejší hrad Novohradu, Fiľakovo. Z tohto oporného miesta Turci dlhé roky ovládali široké okolie. Sečianský beg Kara Hamza hneď nato pritiahne pod Šalgov a použijúc šikovnú lesť obsadí hrad bez jediného výstrelu. Beg takisto vyzve aj obrancov Šomošky aby sa vzdali. Tí však odolajú. Nasledujúcich 22 rokov znamená pre obyvateľov Šomošky neustálu bojovú pohotovosť. Neveľký hrad zaseknutý medzi blízke Fiľakovo a susedný Šalgov je utopený v nepriateľskom mori. Život na Šomoške plynie v každodenných starostiach. Turci zo Šalgova raz za čas zaútočia na hrad, ten však odoláva, ba čo viac, posádka, ktorú tvorí snáď 50 pešiakov, 40 husárov a 10 delostrelcov, úspešne narúša spojenie s Fiľakovským hradom.
Hrad v tomto čase navštívi aj mladý básnik Valentín Balaša. Zdá sa, že dvoril Anne Lošonciovej. Častokrát meral cestu z Modrého Kameňa, ba tu získajúc inšpiráciu napíše aj báseň. Pani Anna sa však vydá za vojvodcu Krištofa Ungnanda.
V roku 1573 prejde Aliho, fiľakovského bega, trpezlivosť. Viťúzi zo Šomošky ho hnevajú už dlhú dobu. So silným vojskom pritiahne pod Šomošku a začne ostreľovať prekvapených obrancov. Mladý neskúsený kapitán Mikuláš Modoloči hrad po krátkom boji vzdá. O boji presné údaje nemáme, len z tureckých záznamov sečianskeho sandžaku vyplýva, že došlo k boju muža proti mužovi. Dozvedáme sa teda, že na útoku sa podieľali aj sečianskí Turci.
Zachovala sa nasledovná legenda:
Údajne výstrel z pušky zabil Hasana, pobočníka bega Aliho a vyslanca tureckého sultána. Netrpezlivý strelec mieril na bega. Netrafil však. Pobočníkova krv údajne zašpinila begovi rúcho. Odveta potom nenechala na seba dlho čakať.
Kľúčovú strieľňu, z ktorej sa strieľalo si ešte aj dnes možno prezrieť v severnej obrannej chodbe.
Oslobodenie prišlo až v roku 1593. Pri oslobodzovaní Fiľakova sa dva menšie, z vojska vyčlenené, oddiely podujmú obsadiť Šalgov a Šomošku. Oddiel pod vedením Valentína Prepoštváriho oslobodí Šomošku. Turci vydajú hrad bez odporu. Hrad sa vracia do rúk Lošonciovcov. Krištof Ungnand sa oslobodenia nedožije. Jeho miesto po boku Anny Lošonciovej zaujme Žigmund Forgáč. Valentín Balaša, ktorý je v osloboditeľskom oddiele zase príde neskoro.
Po smrti Anny hrad prejde na Forgáčovcov. Šomošku na nariadenie krajinského snemu z roku 1618 obnovia a opevnia. Obnova prebehla v rokoch 1647-1655. Zväčšia sa obytné priestory a vybuduje sa predsunutý bastión s polygonálnou delostreleckou plošinou. Problémom však naďalej ostáva nedostatok pitnej vody. Počas stavovských povstaní Novohradská župa podporuje povstalcov. Brány hradu sú otvorené Bočkaiovcom. Podobne aj za povstania Tököliho sa Šomoška, ako predsunutá pevnosť Fiľakovského hradu dostáva do rúk povstalcov. Po vypuknutí stavovského povstania Františka II. Rákociho v roku 1703 sa posádka pridá k vzbúrencom. Šimon Forgáč poverený organizovaním boja proti kurucom nasleduje príklad posádky. Po potlačení povstania tak príde v roku 1709 o hrad aj majetky. Hrady majú byť na príkaz cisára zbúrané. Šomoška unikne tomuto osudu. Vďačiť za to môže kancelárovi Pavlovi Rádayovi, ktorý ju v zálohu vlastnil. Väčšinu hradu sa podarilo zachrániť pred demoláciou. Stavba však postupne chátrala. Posledná veža zhorela v roku 1826 po zásahu bleskom. Majitelia dali ešte zachovalé priestory zbúrať, aby neposkytovali útulok nežiaducim osobám.
Hrad od úplnej skazy zachránila až rozsiahla konzervácia a čiastočná rekonštrukcia začatá v roku 1972. Viedol ju Dr. Gabriel Klúdy. Posledná rekonštrukcia hradu v rokoch 1990-2000 obnovila západnú delovú baštu ako aj severné hradbové múry so vstupnou bránou. Aj zostávajúca časť zvyškov hradu je zakonzervovaná.
Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1970. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Veža útočištná. Bola postavená v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Zanikla po roku 1703. Nachádzala sa pravdepodobne v západnej časti hradného jadra. Mala štvorcový pôdorys.
Hradný palác severný s cisternou. Bol postavený v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Upravovaný bol v 15.-17.storočí. Zanikol po roku 1703. Nachádzal sa v severnej časti hradného jadra. Mal jednotraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika.
Múr hradbový. Bol postavený v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Upravovaný bol v 16.storočí, po roku 1552 a v roku 1618. Zanikol po roku 1703. Nachádzal sa na severnej, východnej a južnej strane hradného jadra. Mal nepravidelný pôdorys.
Brána severná. Postavená bola v gotike ma prelome 13. a 14.storočia. Nachádzala sa v závere severnej línie hradného múru.
Brána južná. Postavená bola v gotike v 14.storočí. Upravovaná bola v rokoch 1647-1655. Nachádzala sa v strede južného úseku hradného múru.
Cisterna. Vybudovaná bola na prelome 13. a 14.storočia. Nachádzala sa v južnej časti hradného nádvoria. Mala kruhový pôdorys.
Hradná studňa. Nachádzala sa v južnej časti hradného nádvoria. Vybudovaná bola na prelome 13. a 14.storočia. Mala kruhový pôdorys.
Hradné nádvorie. Bolo vybudované na prelome 13. a 14.storočia.
Predhradie:
Hradný palác východný. Postavený bol v 15.storočí. Zničený bol po roku 1703. Nachádzal sa pred východným úsekom hradného múru. Mal obdĺžnikový pôdorys.
Veža schodisková. Postavená bola v 15.storočí.
Hradné nádvorie. Vybudované bolo v 15.storočí. Nachádzalo sa severne od východného paláca.
Opevnenie:
Hradbový múr. Postavený bol na prelome 15. a 16.storočia. Nachádzal sa okolo hradného jadra.
Bašta delová severná. Postavená bola v renesancii po roku 1552. Upravovaná bola v roku 1618. Zanikla po roku 1703. Nachádzala sa na severnom nároží hradného jadra. Mala kruhový pôdorys.
Múr štítový I. Severné delové kazematy. Múr bol postavený v renesancii po roku 1552. Upravovaný bol v roku 1618. Zanikol po roku 1703. Nachádzal sa pred severnou stranou hradného jadra. Mal nepravidelný pôdorys.
Bašta delová západná. Postavená bola v renesancii po roku 1552. Upravovaná bola v roku 1618. Zanikla po roku 1703. Ďalšie úpravy koncom 20.storočia. Nachádzala sa na západnom nároží hradného jadra. Mala kruhový pôdorys.
Múr štítový II. Južné delové kazematy. Múr bol postavený v renesancii po roku 1552. Upravovaný bol v roku 1618. Zanikol po roku 1703. Nachádzal sa pred južnou stranou hradného jadra. Mal pôdorys nepravidelného obdĺžnika a výšku dvoch podlaží.
Bašta delová juhovýchodná. Postavená bola v renesancii po roku 1552. Upravovaná bola v roku 1618. Zanikla po roku 1703. Nachádzala sa juhovýchodne od hradného jadra. Mala polkruhový pôdorys.
Bolverk predsunutého opevnenia. Postavený bol v neskorej renesancii v 17.storočí. Zanikol po roku 1703. Nachádzal sa severovýchodne od hradného jadra. Mal päťuholníkový pôdorys.
Predpolie:
Prístupový priestor. Prístupový priestor (cesta) sa nachádzal v západnom a severozápadnom predpolí hradu.