Čiastočne zrekonštruovaná zrúcanina hradu stojí na vrchole nízkeho, strmého hradného brala, zvyšku tufového valu sopečného krátera, priamo v meste Fiľakovo.
Už v 12.storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrádok. Prvá písomná zmienka o hrade je z listu pápežovi z roku 1242, v ktorom je hrad spomínaný ako jeden z hradov, ktoré prežili tatárske nájazdy. Pravdepodobne ho dal postaviť Simon Kačic, zať bána Bánka, ktorý za účasť na sprisahaní proti kráľovnej Gertrúde stratil všetky svoje majetky na okolí. Jeho syn Fulkus však využil Tatármi spôsobený zmätok a majetok získal naspäť. V roku 1246 mu ho kráľ Belo IV. odobral. Hrad vlastnilo viacero majiteľov, medzi nimi v rokoch 1311-1321 tiež Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Peréniovci, ktorí ho prestavali v roku 1440. Majiteľka hradu od roku 1438, kráľovná, poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1483 dobyli hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Peréniho. Od roku 1490 je správou hradu poverený kapitán Rakšaj, ktorého dcéru si zobral za ženu gemerský župan František Bebek a hrad v roku 1523 dostáva ako veno. S narastajúcim tureckým nebezpečenstvom dáva hrad v rokoch 1540-1551 prestavať a rozšíriť kapitán hradu Baláž Močári podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom je vybudované aj mestské opevnenie nadväzujúce na opevnenie hradné. Hrad sa napriek snahe obrancov v roku 1554 dostal do rúk Turkov, ktorí ho vlastnili 39 rokov. Vládol odtiaľ beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska, fiľakovskému sandžaku. Cisárske vojská pod vedením Mikuláša Pálfiho a Krištofa Tieffenbacha dobyli hrad späť od Turkov až v roku 1593. Hrad na príkaz snemu 1602 a 1604 obnovili, ale hneď ho obsadili bočkaiovské vojská. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy (1608, 1609, 1613 a po ničivom požiari v roku 1615 sa upravoval v roku 1619). V rokoch 1621-1623 o hrad bojujú betlenovci, kapitánom hradu je Tomáš Bosniak, Judita Bosniaková a počas Rákociho povstania, keď je kapitánom František Vešeléni obsadí mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperujú, na Červenej skale je postavená strážna veža a na Strážnej hore je trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konajú zasadania a porady okolitých žúp. V rokoch 1650-1664 je kapitánom hradu Adam Vešeléni, a od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Kohári I. a od roku 1667 Štefan Kohári II. Ten dáva v roku 1672 opraviť hradné múry akoby predpokladal vznik Tököliho povstania. Ten na hrad v roku 1678 zaútočí, ale nedobyje ho. Rok 1682 je pre hrad aj mesto osudným. Tököli sa za výdatnej podpory Turkov (60.000 vojakov) sústredí na znovudobytie hradu, čo sa mu po ročnom obliehaní aj podarilo. Tu sultán vyhlásil Tököliho za uhorského kráľa. Potom bol hrad podpálený a spolu s hradom zhorel aj župný archív, mesto bolo zničené. Odvtedy bol hrad v ruinách. Keď sa Štefan Kohári II. vyslobodil z väzenia Tököliho, hrad dostal od cisára do daru.
Po vymretí rodu Koháriovcov po meči fiľakovský majetok prešiel do rúk Coburga. V roku 1944 sa o zrúcaninu hradu zaujíma Dr. János Kalmár, archeológ Maďarského národného múzea, a začínajú sa tu prvé vykopávky.
Od roku 1972 sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii najmenej poškodenej Bebekovej veže v rokoch 2006-2007 sa v nej v roku 2008 zriadila historická expozícia hradu a mesta. Bola zakonzervovaná hodinová veža a múr s delostreleckými pozíciami stredného hradu. Mesto hrad sprístupnilo verejnosti v roku 1993. Od sprístupnenia hradu po skončení prac po súčasnosť je badateľné zvetrávanie múrov.
Pôvodný neskororománsky hrad tvorila v 12.storočí štvorboká obranná veža, obvodový múr tesaný do skaly a val s palisádami. Jej jadro je veľmi pekne odkryté a zvonku obostavané neskorším až dvojitým zosilnením muriva veže. Neskôr sa k nim pristavali obytné budovy tvoriace horný hrad, mladší gotický palác a polkruhová renesančná veža. Zrúcaniny týchto budov s palácom a baštou sú dnes v zúfalom stave. Počas prestavby Bebekovcov v 16.storočí bol hrad rozšírený o stredný hrad dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova) a v mohutnom 6m hrubom múre medzi nimi sú zriadené tri delostrelecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Tieto delové bašty si zachovali celý rad pôvodných, architektonických článkov a delových strieľní. Pristavaný bol aj parkánový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor hradu a dolný hrad. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10m hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi. Pod oblou baštou dolného hradu je zastrešená druhá budova slúžiaca správe hradu.
Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Obytná veža – ruina. Stará veže bola postavená v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola v 14.storočí. V roku 1682 bola zničená. Mala tvar nepravidelného obdĺžnika.
Hradný palác – ruina. Bol postavený v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol v rokoch 1435, 1540-1550 a 1610. V roku 1682 bol zničený. Bol päťpriestorový, mal obdĺžnikový pôdorys.
Bašta delová južná – ruina. Postavená bola v gotike koncom 15.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1540-1550 a 1610. V roku 1682 bola zničená. Mala polkruhový pôdorys.
Hradné nádvorie. Bolo vybudované v gotike v 13.storočí. Upravované bolo v rokoch 1435, 1540-1550 a 1610. Zničené bolo v roku 1682. Malo nepravidelný pôdorys.
Múr hradbový severný. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol v rokoch 1435, 1540-1550 a 1610. Zničený bol v roku 1682.
Cisterna. Vybudovaná bola v gotike v 13.storočí. Upravovaná bola v rokoch 1435, 1540-1550 a 1610. Zničená bola v roku 1682. Mala kruhový pôdorys. Nachádzala sa v západnej časti južného múru hradného paláca.
Zásobná jama. Vybudovaná bola v renesancii v 15.storočí. Upravovaná bola v rokoch 1540-1550 a 1610. Zničená bola v roku 1682. Základy obilnej jamy mali štvorcový pôdorys.
Prvé predhradie:
Štítový múr s kazematmi. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol v rokoch 1435, 1540-1550 a 1610. Zničený bol v roku 1682.
Prístupové schodisko. Vybudované bolo v gotike v 13.storočí. Upravované bolo v rokoch 1435, 1540-1550 a 1610. Zničené bolo v roku 1682.
Hradné nádvorie. Vybudované bolo v gotike v 13.storočí. Upravované bolo v rokoch 1435, 1540-1550 a 1610. Zničené bolo v roku 1682. Malo nepravidelný pôdorys.
Hradná studňa. Vybudovaná bola v renesancii v roku 1600. Upravovaná bola v roku 1610. Zničená bola v roku 1682. Mala obdĺžnikový pôdorys.
Cisterna. Vybudovaná bola v renesancii v 15.storočí. Upravovaná bola v rokoch 1540-1550 a 1610. Zničená bola v roku 1682. Mala kruhový pôdorys.
Strážny dom. Dom hradnej stráže bol postavený v renesancii v 15.storočí. Upravovaný bol v rokoch 1540-1550 a 1610. Zničený bol v roku 1682. Mal nepravidelný pôdorys.
Bašta bránová. Peréniho veža bola postavená v renesancii v 30.rokoch 15.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1540-1550 a 1610. Zničená bola v roku 1682. Mala päťuholníkový pôdorys. Jej autorom je A. da Vedano.
Štítový múr s kazematmi. Postavený bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol v rokoch 1435, 1540-1550 a 1610. Zničený bol v roku 1682.
Prístupové schodisko. Bolo vybudované v gotike v 13.storočí. Upravované bolo v rokoch 1435, 1540-1550 a 1610. Zničené bolo v roku 1682.
Druhé predhradie:
Veža delová. Bebekova batériová veža bola postavená v renesancii v 30.rokoch 15.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1540-1550 a 1610. Zničená bola v roku 1682. Má päťuholníkový pôdorys, je päťpodlažná. Jej autorom je A. da Vedano.
Veža bránová západná. Postavená bola v renesancii v 15.storočí. Upravovaná bola v rokoch 1540-1550 a 1610. Zničená bola v roku 1682. Mala štvorcový pôdorys, bola jednopriestorová.
Bastión západný. Postavený bol v renesancii v roku 1600. Upravovaný bol v roku 1610. Zničený bol v roku 1682. Mal polkruhový pôdorys.
Bastión východný. Postavený bol v renesancii v roku 1600. Upravovaný bol v roku 1610. Zničený bol v roku 1682. Mal polkruhový pôdorys.
Hradbový múr južný. Postavený bol v renesancii v roku 1600. Upravovaný bol v roku 1610. Zničený bol v roku 1682.
Prístupový priestor južný. Vybudovaný bol v gotike v 13.storočí. Upravovaný bol v rokoch 1435, 1540-1550 a 1610. Zničený bol v roku 1682.