Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančný meštiansky dom, patricijský dom, zo 14.storočia. Upravovaný bol v 15.storočí, v 2.polovici 16.storočia, v polovici 17.storočia, v 18. a 19.storočí a v 3.tretine 20.storočia. Má jedno a dvojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare C, je trojpodlažný s podkrovím a podpivničením. Dom v 16. a 17.storočí patril bohatej lekárnickej rodine Spillenbergovcov. Je jedinou dvojposchodovou stavbou z obdobia gotiky a renesancie v Levoči. Okrem rodového erbu s hadom, znakom lekárov a lekárnikov, upúta najmä renesančnou výzdobou fasády a krásnou kovanou vstupnou bránou. Zaujímavejšia ako zovňajšok domu je však jeho história. V budove totiž svojho času bývala legendárna „levočská biela pani“, Juliana Korponayová-Géczyová. Táto mladá žena bola krivo obvinená z toho, že počas obliehania Levoče kurucmi potajme otvorila mestské brány, vďaka čomu bolo mesto dobyté. Túto zradu mala vykonať kvôli láske, ktorou vraj horela ku kuruckému veliteľovi. Juliana bola za nevykonanú zradu mučená a napokon popravená. Túto nespravodlivosť vraj osobne povolil cisár slovami: „Aj keď neexistuje žiadny právny bod, ktorý by nám to umožňoval, žiadny zákon nám to ani nezakazuje.“ Táto legenda bola námetom pre slávny román maďarského spisovateľa Móra Jókaya. Sieňový radový dom sa nachádza na Námestí Majstra Pavla 45 pri ulici Kláštorská v Mestskej pamiatkovej rezervácii.
