Zachovalý hrad, nachádzajúci sa na návrší nad obcou Slovenská Ľupča, bol využívaný ešte v minulom storočí. Hrad bol postavený pred rokom 1250 a pôvodne slúžil kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo, v čase poľovačiek ho aj s početnými hosťami často navštevovali. Postavil ho kráľ Belo IV. Okrem toho strážil cestu vedúcu údolím Hrona a na Liptov (Via Magna). Neskôr hrad menil majiteľov a tí ho prispôsobovali svojim požiadavkám, čoho dôkazom sú mnohé dostavby a prestavby. Najstaršie stredoveké jadro bolo vytvorené z budov a bášt okolo nádvoria s ústrednou hranolovou vežou. V roku 1443 hrad postihlo zemetrasenie. V polovici 15.storočia sa hradu na dlhší čas zmocnil Ján Jiskra z Brandýsa, po ňom bol majiteľom Matej Huňady, ktorý ho daroval svojmu synovi Jánovi Korvínovi. Vtedy prišlo aj k jeho prvej väčšej prestavbe. Jeden čas bol majetkom Mateja Korvína. O mohutnej lipe na nádvorí sa hovorí, že pod ňou Matej Korvín sedával. V 15.-16.storočí bol hrad prestavaný na zámok. Ďalšie opravy a prestavby uskutočnili na hrade v 2.polovici 16.storočia v dôsledku tureckého nebezpečenstva. V tom čase vzniklo vonkajšie opevnenie hradu s tromi nárožnými kruhovými baštami a bránou na východnej strane. Od roku 1573 mal hrad v zálohu bohatý kremnický mešťan Pavol Rubigall a po ňom v 17.storočí poľský šľachtic Gašpar Tríbel, známy utlačovateľ breznianskych mešťanov. V polovici 17.storočia sa hrad dostal do držby rodiny Széchy. Manželstvom s Máriou Széchy, „muránskou Venušou“, ho nakoniec získal do vlastníctva palatín František Vešeléni. Po odhalení sprisahania, ktorého bol osnovateľom, mu uhorská komora hrad spolu s rozsiahlym panstvom skonfiškovala a odvtedy ho v jej mene spravovali hradní kasteláni. Pri úpravách v 17.storočí bolo nádvorie doplnené arkádami, v miestnostiach boli vymenené klenby. V tom období bol hrad sídlom ľupčianskeho panstva, ktorému patrilo mnoho obcí východne od Banskej Bystrice. Početné adaptácie hradu v 17. a 18.storočí nesledovali už obranné ciele ale za úlohu mali predovšetkým rozšíriť jeho obytné priestory. Po zrušení feudalizmu sa stal hrad majetkom uhorského štátu. Po požiari v roku 1860 bol objekt upravený a v rokoch 1873-1938 v ňom bol sirotinec. V čase SNP v ňom fašisti väznili povstalcov. V období komunizmu tu boli sústredené rehoľné sestry. Vďaka trvalému využitiu hrad prežil a je pomerne dobre zachovaný. Dnes je v súkromných rukách a je neprístupný verejnosti.
Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Hradný palác. Postavený bol v gotickom slohu v polovici 13.storočia. Upravovaný bol v 3.tretine 16.storočia, v 1.štvrtine 17.storočia a v 19.storočí. Je trojpodlažný s podpivničením a viackrídlovým pôdorysom. Dnes je v ňom múzeum.
Plášťový hradbový múr. Postavený bol v gotike v 13.storočí.
Útočištná veža. Polkruhová valcová veža opevnenia bola postavená v gotike v 13.storočí. Dnes je v nej múzeum.
Barbakán s bránou, vpadlinou. Postavený bol v gotike v 3.tretine 15.storočia. Má polkruhový pôdorys a výšku štyroch podlaží.
Bašta južná. Bašta opevnenia bola postavená v renesancii v roku 1573. Má obdĺžnikový pôdorys.
Hradná kaplnka.
Veža s cisternou. Má obdĺžnikový pôdorys. Dnes je v nej múzeum.
Hradná studňa. Vybudovaná bola v polovici 13.storočia.
Arkádová chodba. Postavená bola v barokovom slohu v 4.štvrtine 18.storočia.
Hradné nádvorie. Nádvorie horného hradu bolo vybudované v polovici 13.storočia. Upravované bolo v 3.tretine 16.storočia, v 1.štvrtine 17.storočia a v 19.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Predhradie:
Hradbový obranný múr západný. Postavený bol v renesancii okolo roku 1600. Upravovaný bol v 2.polovici 19.storočia.
Bašta juhovýchodná. Kruhová bašta opevnenia bola postavená v renesancii v 1.polovici 16.storočia.
Bašta severovýchodná, bastión. Postavená bola v renesancii okolo roku 1600. Upravovaná bola koncom 19.storočia. Má polygonálny pôdorys.
Bašta severná, bastión. Postavená bola v renesancii okolo roku 1600. Upravovaná bola v 2.polovici 18.storočia a koncom 19.storočia. Má polygonálny pôdorys.
Schodisko. Postavené bolo v renesancii začiatkom 17.storočia. Upravované bolo v roku 1870.
Sirotinec (Gizelin dom, palác). Postavený bol v novogotickom slohu v roku 1873. Upravovaný bol v roku 1910 a v 2.polovici 20.storočia. Má trojtraktovú dispozíciu, nepravidelný pôdorys, je trojpodlažný.
Stavby hospodárske. Postavené boli na prelome 19. a 20.storočia. Majú obdĺžnikový pôdorys.
Hradné nádvorie. Nádvorie dolného hradu bolo vybudované v 1.polovici 16.storočia. Upravované bolo v 17. a 19.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Hradbový obranný múr severozápadný. Postavený bol v renesancii okolo roku 1600. Upravovaný bol v 60.rokoch 20.storočia a v 20.storočí.