Liptovský hrad (Sielnický hrad – Sestrč)

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1989. Gotický hrad vznikol v 3.štvrtine 13.storočia /1250-1262/. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1262. Najvyššie položený hrad na Slovensku a jeden z najvyššie položených hradov v strednej Európe dal postaviť panovník Belo IV. na mieste zaniknutého opevneného slovanského hradiska z 1.storočia p. n.l. Pôvodne bol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Stál pri diaľkovej ceste vedúcej priesmykom medzi Liptovom a Oravou do Poľska. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Upravovaný bol v rokoch 1275-1280. V roku 1279 bol hrad opevnený. Na začiatku 14.storočia patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, v rokoch 1321-1337 zvolenskému kráľovskému županovi magistrovi Dončovi. Okolo roku 1340 sa stará Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Hrad sa stal župným sídlom. V rokoch 1350-1380 bol upravovaný. V roku 1396 sa stal župným hradom Liptova a uvádza sa aj s prívlastkom Veľký (Magnum castrum Liptoviense). Koniec 14.storočia a 15.storočia sú v osudoch hradu dramatické. V roku 1397 obsadili hrad vojska moravského markogrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. Kráľovské vojsko ho len s námahou vydobylo späť, pričom bol hrad značne poškodený a musel sa niekoľko rokov opravovať. V roku 1399 kráľ Žigmund vyzdvihuje zásluhy šľachticov pri obrane hradu a odmeňuje ich donáciami v Liptove a v banskej oblasti. Tak získal v roku 1406 hrad Mikuláš Gara spolu s hodnosťou liptovského župana. Na prelome 14. a 15.storočia bol upravovaný. Hrad v rokoch 1441-1443 pravdepodobne obsadili husitské vojská. Možno tak usudzovať z novej donácie kráľa Jána Huňadyho v rokoch 1440 a 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice, kde bola vyslovená podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfiho v roku 1445 obvinili zo zbojstva a uväznili a v roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom lúpežných výprav, zbúra. Listina z roku 1453 uvádza už len pusté miesto. V nasledujúcom roku 1454, Ján Huňady daroval Pongrácovcom majetky v Liptove. Popri Likave a Liptovskom Hrádku aj poškodený Liptovský hrad s požiadavkou na jeho opravu. Prebiehala v rokoch 1453-1474. Bola zrenovovaná obytná časť a pristával predsunutú parkánovú hradbu. Avšak krátko na to, v roku 1459, napriek protestom Pongráca, kráľ Matej Korvín daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorovskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský pokračoval v jeho obnove. Neskôr sa však pridal k odbojnej šľachte, sympatizujúcej s poľskými kráľmi. Matej Korvín po uzavretí spišskonovoveského mieru v roku 1474 s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským, Komorovskému majetky odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy. Vyše 500 rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. Nový záujem o hrad sa datuje do rokov 1975-1987, kedy sa tu uskutočnil archeologický výskum a odkryté základy budov boli zakonzervované. Archeologický výskum hradu je zaujímavý tým, že odkryl dispozičný typ gotického hradu. Na rozdiel od iných hradov, existoval len vyše 200 rokov a nebol neskôr nákladne prestavaný a opevnený. Jadro hradu v 13.storočí tvorili stavby situované na najvyššej časti terénnej terasy. Bola to obytná veža, cisterna a malé nádvorie. Obranu hradu zabezpečovala mohutná štítová hradba a obidve hradné brány, ktoré chránili objekt od prístupovej cesty. Neskôr, v 14.storočí, doplnili hrad o ďalšiu vežu a palác. Pred vstupnú bránu umiestnili premostenie nad priekopou a vlčiu jamu. Dolný hrad vymedzili obranným múrom, ktorým nahradili pôvodnú palisádu. Tu stála veža, ktorá chránila hrad z východnej strany a odkryli tu aj kováčsku dielňu. Obranné priekopy vysekali do skalného podložia. Predhradie s hospodárskym zázemím sa nepodarilo archeologicky doložiť.

Hrad s pôdorysom trojuholníka a nepravidelného lichobežníka sa nachádza na vrchu Sestrč /999,9m/. V súčasnosti sú základy budov konzervované a ich urbanistická skladba je dobre viditeľná. Významné nálezy, objavené počas archeologického výskumu sú uložené v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Z odlesnenej vrcholovej plošiny hradu je vynikajúci výhľad na celú Liptovskú kotlinu a Vodnú nádrž Liptovská Mara. Hrad je sprístupnený a nachádza sa tu archeologická expozícia v prírode. Verejnosti sú prístupné zvyšky odkrytej architektúry po stavebno-konzervačných úpravách na základe archeologického výskumu.