Národná kultúrna pamiatka Kostol a karner vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Pôvodne románsky jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol všetkých svätých postavený v období 2.tretina 13. (pred rokom 1260) až začiatok 14.storočia. Kostol postavili pravdepodobne nemeckí kolonisti. Najskôr postavili murovanú svätyňu v románskom slohu. V 14. storočí k nej bola pristavaná loď s vežou. V 15.storočí (1402) bol goticky prestavaný. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí, v roku 1747 (barokovo upravený), viackrát v 19.storočí, v roku 1909 a v 20.storočí. Stavba s pravouhlým záverom. Podľa odborných výskumov a prieskumných sond sa v kostole nachádzalo niekoľko kompozičných celkov nástenných malieb vo viacerých radoch a vrstvách. V súčasnosti sú zachované a teda viditeľné dva fragmenty pochádzajúce pravdepodobne z jedného slohového obdobia okolo roku 1400. Ide o tzv. cyklus apoštolov (svätcov) a ladislavovskú legendu. Patria medzi najhodnotnejšie pamiatky gotiky na Slovensku. Dominantné miesto a úlohu zastáva tzv. hlavný oltár. Nový hlavný oltár do obnoveného kostola zadovážili v roku 1880 z tirolskej dielne. Bol zhotovený v pseudogotickom slohu. Pôdorys kostola tvorí tvar latinského kríža. Pozdĺžne rameno, v smere východ-západ, tvorené symetrálou svätyne, lode a veže, je dlhé 25m. Priečne rameno, tvorené priečnou symetrálou lode, má 11m. K severnej vonkajšej stene svätyne bola pripojená ešte sakristia a k južnej stene lode predsieň. Architektonický výzor južného priečelia kostola vincentínok originálnym spôsobom dotvárajú maľované slnečné hodiny.
Karner. Kaplnka svätého Kozmu a Damiána.