Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej bol postavený v gotickom slohu v rokoch 1340-1360. Kostol začali stavať s prvou výstavbou obce v roku 1376, kedy je o ňom prvá písomná zmienka. Pôvodne mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanú 45m vysokú vežu s arkádovým prechodom a šindľovou strechou. V roku 1502 vyhorel. Trámový strop hlavnej lode bol zničený a veža značne poškodená. Pri obnove dostala loď na dvoch stredných stĺpoch krížovú rebrovú klenbu. V tom čase bola zrenovovaná i veža a okolo kostola bola postavená murovaná ohrada. V roku 1599 kostol zničili krymskí Tatári a ostali z neho iba holé múry. V roku 1603 bol v priebehu troch rokov celkom obnovený. Loď bola zaklenutá ako halové dvojlodie. V roku 1660 bol čiastočne barokovo upravený a baroková prestavba bola dokončená v roku 1710. V roku 1770 bola prestavaná veža, ktorá dostala drevený arkádový ochoz a novú šindľovú helmu, jednu z najkrajších na Slovensku, pozostávajúcu zo systému viacerých cibúľ a lucerien. Touto úpravou bola stavba výtvarne dovŕšená. Ďalšie zásahy boli necitlivé, ba dokonca ničivé ako postavenie barokových empór z roku 1660, alebo novogotická výmaľba z roku 1905. V rokoch 1941-1943 kostol rozšírili priečne postavenou loďou nového kostola so zachovaním veže a presbytéria. Nová loď zabrala celú dĺžku pôvodnej lode. Hlavný oltár bol umiestnený v strede pred presbytériom. Takto upravený kostol dlho neslúžil svojmu účelu. Pred koncom 2.svetovej vojny, v roku 1945, bola loď kostola počas leteckého náletu zasiahnutá bombou, presbytérium a veža zostali neporušené. V rokoch 1957-1961 bol znovu postavený do pôvodného stavu s použitím starého gotického presbytéria a veže. Svätyňa (presbytérium) je oktogonálna, zaklenutá gotickou klenbou s rebrami hruškovitého profilu, zbiehajúcimi sa do okrúhleho svorníka s rozetou. Trojité sedílie, pastofórium a dva portály sú vzácne doklady gotickej architektúry 14.storočia. Súčasná loď je z rokov 1957-1961 v rozmeroch pôvodnej lode. Okolo stien kostola je vybudovaný raritný trojposchodový chór. Povala je železobetónová, kazetová, so širokými štvorcami. Betónové stĺpy delia priestor na trojlodie. Hlavný neskorogotický portál pod vežou je výrazovo bohatý. Počas budovania lode boli reštaurované steny a okná presbytéria. Strecha i veža boli pokryté novou šindľovou krytinou a bola pristavená nová sakristia. Autorom stavby lode v roku 1958 je Chudomelka. Z pôvodného inventáru sa zachovali gotické monštrancie z 15.storočia, vnútorné zariadenie a oltár pochádzajú z novších čias. Na druhé poschodie chóru pod vežou bol umiestnený organ od firmy Varhany Krnov. Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1965. Tri zvony, najstarší je z roku 1752. Oltár je novogotický so sochami svätej Kataríny Alexandrijskej, svätého Štefana, svätého Ladislava, svätého Alojza a svätej Terézie z Lisieux. Najstaršia neskorogotická pamiatka kostola je vzácna monštrancia zo 16.storočia. Darcom je podľa historických prameňov Ján Korvín. Najnovšie úpravy sú z roku 1996. Trojloďový jednovežový, tzv. dolný, kostol s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom stojí v meste v strede Námestia baníkov.
