Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Skalka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Pozostáva z dvoch objektov, Malej a Veľkej Skalky. Na pamiatku pustovníkov svätého Andreja-Svorada a Beňadika založil v roku 1224 nitriansky biskup Jakub I. na Skalke opátstvo benediktínov. Kláštoru sa pripisoval veľký význam a stal sa duchovným centrom Považia. Rozvoj kláštora prerušil vpád Tatárov. Celých 100 rokov nik nerušil tichý bohabojný život rehoľníkov. Hlásali slovo Božie, robili misie. V roku 1421 sa však ani bohatá Skalka nevyhla husitským vojnám. Generál Katzianer dobyl v roku 1528 Trenčiansky hrad a rozohnal benediktínov na Skalke. Od rokov 1528-1645 bol majetok kláštora v rozličných rukách. V roku 1645 prišli na Skalku jezuiti, ktorí obnovili kláštor a priľahlé budovy, vystavali kalváriu. Postupne zrekonštruovali Malú aj Veľkú Skalku. Po zrušení rehole jezuitov sa končí duchovný rozkvet a najslávnejšia doba Skalky. Kláštor začal pustnúť. Na Veľkej Skalke sa nachádza kostolík, kláštor a jaskyňa. Pútnický dvojvežový Kostol svätého Svorada a Beňadika postavený v roku 1208 alebo 1224 v gotickom slohu. V rokoch 1645-1664 jezuiti celý objekt zrekonštruovali a v rokoch 1713-1717 znovu postavili Kaplnku svätého Andreja Svorada a Beňadika s novou vežou. Na Malej Skalke bol dvojvežový Kostolík svätého Beňadika v románskom slohu. V roku 1520 dal Juraj Turzo na jej mieste vybudovať kaplnku, ktorú v roku 1745 jezuiti rozšírili v barokovom slohu do súčasnej podoby. V rokoch 1923-1924 bol upravený interiér. Autorom tejto úpravy je architekt J. Marek. Je to jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Stojí v Trenčíne, v mestskej časti Opatová, v lokalite Veľká Skalka pri hlavnej ceste. Do stavby kostola bola v roku 1745 včlenená neskorogotická Kaplnka svätej Doroty z roku 1520.
