Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 2013. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Základy kostola pochádzajú z obdobia gotiky, po niekoľkých prestavbách (1561, 17.storočie) získal dnešnú podobu v polovici 18.storočia (1740) a z veľkej časti je v barokovom slohu. Upravovaný bol i v 2.tretine 18.storočia a na prelome 19. a 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom. Už z roku 1308 pochádza prvá písomná zmienka o fare v obci Sempoz (Senec). Historici majú dôkazy o existencii ešte starého dreveného kostolíka na seneckom návrší patriaceho do fortifikačného systému z čias Veľkej Moravy. V roku 1326 sa uvádza v chotárnej listine obce Tureň, že v obci Senec je kostol zasvätený svätému Mikulášovi, biskupovi. Pôvodne ranogotická stavba prešla v roku 1326 niekoľkými prestavbami. Ďalšie správy o stavebných úpravách sú z roku 1561, renesančná úprava pochádza z roku 1633 a baroková z roku 1740. Posledné úpravy boli zrealizované v 19. a 20.storočí. V kostole sú štyri oltáre. Hlavný je zasvätený svätému Mikulášovi, ľavý Ružencovej Panne Márii, pravý svätému Ladislavovi a oltár svätej Terézie. Oltáre sú zhotovené v rokokovom slohu. Jednu zo stien interiéru kostola zdobí pozoruhodná vitráž, pôvodne vyrobená pre staršiu budovu seneckého domu smútku. Mozaikové okno začiatkom 20.storočia objednala senecká rodina Poórovcov. Výjav ukrižovaného Ježiša Krista vytvoril v Budapešti vitrážny majster a zrejme Nemec Gustav Waltherr. Vitráž je jediným a najväčším oknom, ktoré sa z bývalej márnice zachránilo.
Kaplnka Panny Márie Lurdskej.
Ohradný múr. Okolie kostola na návrší tvorí malú plošinku, jej okraj je obohnaný ohradným múrom, na ktorom sú v spojoch zastavenia krížovej cesty. Kamenný múr s oválnym pôdorysom pochádza z rokov 1915-1937.
Príkostolný cintorín.
Sadovnícka úprava.