Kostol klaňania sa troch kráľov vo Važci

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol z konca 13.storočia bol pôvodne zasvätený svätému Antonovi, pustovníkovi. Barokovo upravený bol v roku 1738 a úplne prestavaný v roku 1910. Z pôvodne jednoloďovej gotickej stavby s rovným zakončením presbytéria sa zachovalo obvodové murivo, lomené okno na východnej strane presbytéria, ktoré je v súčasnosti čiastočne zamurované a časť pôvodného krovu. Gotický portál vedie z lode do pristavenej sakristie, súčasnej spovednice a pochádza údajne z bývalého šoldovského kostola. Preniesli ho v  roku 1738. Presbytérium je zaklenuté krížovou hrebienkovou klenbou a loď korýtkovou klenbou. Hlavná loď má plochý strop, ozdobený maľbou svätého Antona, pustovníka od Jozefa Osvalda. Hladká fasáda kostola má na južnej strane polkruhovo zakončené barokové okná. Veža je členená lizénovým rámom, ktorý má pri streche zuborez. Hlavný oltár klaňania sa troch kráľov, súčasné patrocínium chrámu a farnosti, je neskorobarokový z poslednej tretiny 18.storočia, polychrómovaná drevorezba. Na vrchole oltára je malý baldachýn s obrazom Boha Otca. V roku 1925 ho prerezal a premaľoval maliar Ján Hála. Dva bočné oltáre  Panny Márie a svätého Jozefa s bohatými akantovými rozvilinami a esovitými stuhami sú polychrómované drevorezby z polovice 18.storočia. Kazateľnica s postavami evanjelistov na parapete a krstiteľnica s karyatídnou postavou kľačiaceho anjela sú rokokové polychrómované drevorezby z 2.polovice 18.storočia. Empora je baroková  polychrómovaná drevorezba z polovice 18.storočia. Skriňa v sakristii je neskorobaroková stolárska práca z roku 1740. Zvon je liaty neskorogotický z 15.storočia. Súčasný interiér kostola (menza, ambóna, sedes a stoličky pre miništrantov)  je dielom Ing. Arch. Martina Bišťana z Ružomberka. Kostol bol takto zariadený v septembri v roku 2002. Jednoloďová jednovežová stavba so štvorcovým pôdorysom s pravouhlým záverom svätyne. Stojí v strede obce na ulici Janka Silana.