Národná kultúrna pamiatka Kláštor piaristov vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kolégium piaristov. Barokové kolégium piaristov bolo postavené v rokoch 1666-1675. Začiatkom roka 1666 grófka Františka Mária Pálfi-Khuen de Belassi povolala do mesta piaristov z Poľska a ponúkla im výstavbu rehoľného domu. Piaristi boli výslovne školskou rehoľou. Do výučby prinášali najnovšie spôsoby výučby. Ich škola v meste bola na úrovni strednej školy, akú nemali ani väčšie mestá. Jej úspechy viedli k založeniu podobných škôl v Nitre a Brezne. Prvý kostol stál na mieste terajšieho a bol dokončený v roku 1676. Výstavba dnešného kolégia spolu s kostolom bola dokončená v roku 1674 podľa projektov Antona Biberelliho. Od roku 1675 bolo v budove kláštora piaristické gymnázium. V rokoch 1734-1739 pribudla jej južná časť s učebňami. Výsledkom bola, podľa vtedajších predstáv, moderná školská budova. Piaristi postupom času zistili, že kostol je pre ich potreby malý a začali so stavbou nového. Starý zrúcali v rokoch 1740-1743. Stavbu nového kostola viedol Hyacint Hangke, trvala do roku 1750 a zariaďovanie ďalších 18 rokov. Kostol bol vysvätený 19.8.1753 na titul Najsvätejšej Trojice a bol daný pod ochranu nanebovzatia Panny Márie. Dodnes je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe. Kláštor piaristov bol upravený v rokoch 1748-1751, 1864-1875, 1926-1929 (A. Engliš) a 1934 (J. Tomaschek). V piaristickom kláštore bola v 18.storočí i prvá prievidzská lekáreň. Kolégium piaristov má obdĺžnikový pôdorys a dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažné s pivnicou. Stojí severozápadne od Námestia slobody na ulici A. Hlinku 36. Dnes tu sídli základná škola a gymnázium. Súčasťou kláštora je i prístavba, ktorá bola ukončená v roku 1934. V budove sídlili okresné finančné inštitúcie, od roku 1952 Revírne riaditeľstvo slovenských uhoľných baní. Povereníctvo miestnych palív a naftového priemyslu, tu začalo svoju činnosť v roku 1957 ako jediné pôsobiace mimo Bratislavu. Povereníctvo zaniklo v roku 1960.
Kostol. Kostol Najsvätejšej Trojice.
Vsadená socha I. Socha svätého Sebastiána.
Vsadená socha II. Socha svätého Rochusa.
Vsadený reliéf III. Reliéf Najsvätejšej Trojice.
Vsadená socha IV. Socha svätého Jána Nepomuckého.
Vsadená socha V. Socha svätého Karola Boromejského.
Vsadená socha VI. Socha svätého Ignáca z Loyly.
Vsadená socha VII. Socha svätého Glyceria.
Vsadená socha VIII. Socha Panny Márie Karmelskej.
Vsadená socha IX. Socha svätého Jána Evanjelistu.
Vsadená socha X. Socha svätého Matúša Evanjelistu.