Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Renesančný kaštieľ postavili v rokoch 1623-1630 poddaní Fričoviec. Dal ho postaviť vnuk Stanislava Berthótyho, šľachtic Valent Berthóty podľa plánov staviteľa Michala Sorgera z Prešova. Výstavba honosného sídla trvala do roku 1630. Na záver prác vyzdobil fasády kaštieľa mimoriadne zaujímavými figurálnymi a rastlinnými ornamentálnymi sgrafitami (preškriabanie jednej alebo viacerých vrstiev farebnej omietky) maliar Martin Waxmann. Syn Valenta, Ján Berthóty, mal päť synov, z ktorých Ján predal začiatkom 18.storočia kaštieľ Jánovi Therneyovi. Kaštieľ však od neho pre rod naspäť odkúpil jeho syn Mikuláš Berthóty. Jeho dcéra Viktória sa v roku 1760 vydala za baróna Dominika Ghillániho a pod vedením a zásluhou ich syna Dominika a vnuka Jozefa kaštieľ okolo roku 1840 interiérovo prestavali. Boli vymenené renesančné štvorcové okná hlavného priečelia za trojdielne podlhovasté neskoroklasicistické. V hlavnej sieni kaštieľa bola svojho času hudobná empora (galéria) s pomaľovaným parapetom, obrazy sú dnes v Šarišskom múzeu v Bardejove. Na jednom z nich je vyobrazená aj samotná sieň fričovského kaštieľa s tancujúcimi pármi a cigánskou hudbou hrajúcou práve na hudobnej empore. Po odchode Imricha Ghillániho do Maďarska ostal vo Fričovciach iba jeho syn Šándor, ktorého manželstvo s Angelou Pechyovou bolo bezdetné. Na pôdach fričovského kaštieľa hospodárili až do konca 2.svetovje vojny v roku 1945. V priebehu stáročí kaštieľ aj napriek občasným prestavbám a reštauráciám schátral. Preto bol opravený v rokoch 1953-55 a 1977-78. V roku 1953 sa začalo s výskumom sgrafít. Projekt na adaptáciu kaštieľa vypracoval architekt Jozef Habětin z Prahy a prieskum i záchranné práce začali uskutočňovať reštaurátori profesor Wagner, Kolář, Palcr a akademický sochár Pícha. Reštauračné práce boli dokončené 23.septembra 1954. Úplné dokončenie reštaurovania kaštieľa sa uskutočnilo koncom roka 1954. Priestory kaštieľa slúžili predovšetkým potrebám poľnohospodárskeho školstva. Je to typický predstaviteľ východoslovenskej renesancie. Na prízemí sa zachovali renesančné klenby, krížové alebo valené s lunetami. Na prvom poschodí sú klenby korýtkové a české placky. Pri úprave v 19.storočí sa do interiéru dostali drevené obloženia stien a reprezentačné dvere, ktoré čiastočne odstránili po roku 1950. Kaštieľ je dvojpodlažný dvojtraktový objekt s podpivničením s obdĺžnikovým pôdorysom s dvoma hranolovými vežami na nárožiach. Kedysi mal svoje vlastné opevnenie. V strede jednoduchej dispozície je veľká vstupná sieň, v ktorej je zalomené schodište vedúce na poschodie. Na priečelí sú okenné otvory a vstup, upravené v 19.storočí. Z tohto obdobia pochádza i terasa prístupná voľným kamenným schodišťom. Z pôvodného riešenia priečelia sa zachovala štítková atika s renesančným sgrafitom, kľúčové strieľne a sgrafitové kvádrovanie nárožia. Pri poslednej úprave odkryli erb s nápisom a letopočtom a slnečné hodiny. Na bočných fasádach sa čiastočne zachovali pôvodné renesančné okná, renesančný portál na prvom poschodí, ktorý kedysi viedol na pavlač. Z nej pochádzajú aj kamenné konzoly. Na objekte je bohatá sgrafitová ornamentika, s dôrazom na jednotlivé postavy umiestnené v arkatúrach atiky. Nachádzame tu 150 mytologických a historických postáv predstavujúcich antických bohov (Mars, Venuša), hrdinov (Aeneas, Brutus), panovníkov (Flavius, Titus, Trajanus), božské cnosti (Viera, Nádej, Láska), ale aj uhorských kráľov či iné osobnosti (kráľ Ladislav, Matej Huňady, sultán Amurat, Jan Žižka) a podobne. Postavy sú znázornené v dobových alebo symbolických rúchach. Finálne sgrafitá dopĺňa rastlinná ornamentika vytvorená zo štylizovaných Talií, ruží, klinčekov, listov a hlavičkami putti. Hlavné priečelie pôvodne celé pokrývalo sgrafito, kým ho v 19.storočí neprekryli novými omietkami. Vedľa erbu boli rozvilinové ornamenty. Z výtvarného sgrafitového riešenia sa čiastočne zachovali horizontálne ornamentálne pásy s geometrickými motívmi. Solitér sa nachádza v parku na východnom okraji obce Fričovce 4. Kaštieľ je v čiastočnej rekonštrukcii a čiastočne je sprístupnený verejnosti. V kaštieli je hotel a na prízemí funguje reštaurácia pre návštevníkov.
Park. Prírodno-krajinársky park s historickou zeleňou z 2.polovice 19.storočia okolo kaštieľa. Park pozostáva z približne 80 druhov drevín a kríkov rôznych variet. Sú to druhy listnaté a ihličnaté, domáceho ale aj cudzokrajného pôvodu. Dole pod cestičkou vľavo sa nachádza ginko dvojlaločné (posvätný strom starých Číňanov). Jeho domovom je severozápadná Čína a dnes ho zvyčajne sadia v blízkosti ich kostolov. Vzhľadom na klimatické podmienky a zmeny ročných období narástol do výšky 15m (zvyčajne je to 40m). Podstatnú zložku zelene však tvorí pajazmín vencový, kalina obyčajná, lieska obyčajná, agát biely ale aj lepkavý. Pozornosti neujde ani lipa americká s nápadne veľkými listami a ozdobný smrek pichľavý. Z ihličnatých drevín stojí za povšimnutie tsuga kanadská. Zaujímavé sú tiež ovisnuté brezy a moruša biela ako aj javor mliečny. Za kaštieľom pri rybníku sa nachádzajú mohutné topole biele. V parku sa nachádzal aj buk s červeným listom, ktorý je teraz už iba slabou spomienkou v podobe vyschnutého dreva.