Hrad Strečno

Zrúcanina stredovekého hradu z prelomu 13. a 14.storočia, ktorý bol postavený na staršom základe. Prvé osídlenie je oveľa staršie, archeologické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby bronzovej. Jeho založenie sa pripisuje Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, prvý raz sa spomína v jeho časoch ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. I keď obec Strečno sa spomína v listinách v roku 1321, hrad sám je písomne doložený až v roku 1384, kedy sa spomína pod názvom „comitatus castri Strechyn“. Podľa historických správ ako i podľa stavebného rozboru hrad postavili okolo roku 1300 ako strážny a na ochranu mýtnej stanice, ktorá stála pri prechode cez rieku Váh. Až do konca 14.storočia zostal hrad kráľovským majetkom a spravovali ho kráľovskí kasteláni. Na prelome 14. a 15.storočia zaznamenal najväčší stavebný rozvoj. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15.storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. V 15. a 16.storočí sa na hrade vystriedali viacerí majitelia, ktorí ho dostávali do zálohu. V rokoch 1444-1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť Jána Korvína, Pavla z Kuniže, Jána Zápoľského, od konca 16.storočia Mikuláša a Petra Kostkovcov, Dežöfiovcov. V 17.storočí patril Františkovi Vešelénimu a Löwenburgovcom. Súčasná podoba hradu je výsledkom stavebnej činnosti viacerých majiteľov. Svoju terajšiu podobu získal hrad na prelome 15. a 16.storočia, keď bol rozšírený a prestavaný na rezidenciu. Neskôr boli pristavané nové opevnenia s baštami. Tým sa stal prakticky nedobytným. Maximálnu rozlohu nadobudol v polovici 17.storočia. V roku 1678 hrad vyhorel. Z dôvodu poskytnutia útočiska tököliovským povstalcom v 17.storočí bol po ich porážke na rozkaz cisára Leopolda I. v roku 1698 čiastočne zbúraný. Zbúrali vonkajšie opevnenie a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy pustol.

Na hradných budovách a palácoch sa zachovali časti konštrukcií po stropoch, klenbách, architektonické články, najmä neskorogotické okná a zvyšky klenbového systému pretínavých rebier v kaplnke. Počas konzervácie časť priestorov upravili, pre expozíciu stavebného vývoja hradu a jeho tradícií. Ďalšia časť ostala otvorená a opravili sa vence obvodových murív. Pôvodné gotické a renesančné rámy okien boli osadené tónovanými sklami a jednotlivé objekty dostali plechové strechy, pokryté hydroizolačnou fóliou, ktoré však našťastie odspodu nevidno. Veža dostala úchvatné betónové schodište a kaplnka nové farby do interiéru.

Rozsahom neveľký hrad má nepravidelný pôdorys daný stavebnou činnosťou v priebehu stáročí okolo najstaršieho jadra. Gotické jadro tvorila kamenná hranolová obytná veža, prístupná mostom a priekopou z južnej strany. Na severnej strane sa nachádzala hradba uzatvárajúca malé štvorhranné nádvorie s obytnou budovou, palácmi a kaplnkou. Južný palác a severné krídlo s kaplnkou, rekonštrukčne zaklenutou sieťovou rebrovou klenbou, sú pôvodne neskorogotické z 15.storočia. k týmto obytným budovám priliehalo na severe predhradie s veľkou šikmo postavenou vežou, vypínajúcou sa priamo nad riekou na ostrom hrebeni skaly. Druhé predhradie s južnou vstupnou bránou, strážnou vežou, troma polkruhovými baštami a palácom vedľa kaplnky pochádza z prelomu 15. a 16.storočia. Vnútorná obytná časť hradu bola rozšírená o nový dvojposchodový palác, vysunutý smerom na východ až na okraj hradného brala, priamo nad Váh. Kostkovci vybudovali pred staršou, gotickou časťou hradu nové renesančné predhradie, ktorého opevnenie spĺňalo požiadavky novej vojenskej techniky. Hrad bol v polovici 17.storočia v západnom opevnení doplnený tromi štvorbokými bastiónmi, ktoré sa zachovali len na dobových vyobrazeniach a stal sa najbezpečnejšou pevnosťou horného Považia.

Hrad patrí k najvýznamnejším pamiatkam dávnej minulosti Slovenska a tvorí neodmysliteľnú súčasť prírodnej scenérie. Jeho zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od obdobia gotiky po obdobie baroka. Výsledky historicko-architektonického výskumu sa stali východiskom pre jeho čiastočnú rekonštrukciu a konzerváciu od roku 1978. Pôvodne tvorili hradné zrúcaniny, zvyšky palácov, kaplnky a veží, vklinené do skalného masívu, s prírodným rámcom krajiny jednotný kompozičný celok. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parkánová hradba a delové opevnenie. Po 17 rokoch konzervačných a reštaurátorských prác, ukončených v roku 1994, bol v roku 1995 hrad sprístupnený verejnosti. Z vrcholu hradnej skaly je veľmi pekný výhľad na Strečniansky priesmyk a severnú časť Žilinskej kotliny. V priestoroch hradu sú expozície Považského múzea Žilina.

Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

Veža obranná. Veľká hranolová veža. Bergfrit. Postavená bola v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Upravovaná bola na prelome 15. a 16.storočia. Zanikla v roku 1698. Obnovená bola v rokoch 1978-1994. Má štvorcový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, päť podlaží.

Múr hradbový I. Postavený bol v ranej gotike na prelome 13. a 14.storočia. Upravovaný bol v 14.storočí, v 1.polovici 15.storočia a na prelome 15. a 16.storočia. Zanikol v roku 1698.

Hradný palác východný. Severná a východná časť hradného jadra. Postavený bol v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Upravovaný bol koncom 15.storočia. Zanikol v roku 1674. Bol obnovený. Má pôdorys v tvare L, dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný.

Hradný palác severný. Severná časť hradného jadra. Postavený bol v gotike v 2.polovici 14.storočia. Upravovaný bol koncom 15.storočia. Zanikol v roku 1698. Bol obnovený. Má lichobežníkový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou.

Hradná kaplnka.

Hradné nádvorie I. Vnútorné hradné nádvorie. V strede hradného jadra. Postavené bolo v gotike na prelome 13. a 14.storočia. Upravované bolo koncom 15.storočia. Má štvoruholníkový pôdorys.

Cisterna. Vnútorné nádvorie. Vybudovaná bola v gotike v 14.storočí.

Hradný palác južný. Južná časť hradného jadra. Postavený bol v gotike v 1.tretine 14.storočia. Upravovaný bol koncom 15.storočia. Zanikol v roku 1698. Bol obnovený. Má pôdorys v tvare obráteného L, jednotraktovú dispozíciu, je trojpodlažný s pivnicou.

Hradné nádvorie II. Vnútorné dolné nádvorie. Južná časť hradného jadra. Vybudované bolo v gotike v 14.storočí. Upravované bolo koncom 15.storočia. Má lichobežníkový pôdorys.

Prvé predhradie:

Múr hradbový II. Západná časť prvého predhradia. Postavený bol v gotike v 1.tretine 14.storočia. Upravovaný bol koncom 15.storočia a v 16.storočí. Zanikol v roku 1698. Bol obnovený.

Veža bránová I. Veľká brána. Južná časť prvého predhradia. Postavená bola v gotike v 1.tretine 15.storočia. Upravovaná bola v 16.storočí. Zanikla v roku 1698. Bola obnovená. Má pôdorys v tvare L, dvojpriestorovú dispozíciu, je štvorpodlažná.

Stavba obytná. Severná malá veža. Arkádová stavba. Severná časť prvého predhradia. Postavená bola v gotike v 1.tretine 15.storočia. Upravovaná bola v 3.tretine 15.storočia a v 16.storočí. Zanikla v roku 1698. Bola obnovená. Má nepravidelný pôdorys, trojpriestorovú dispozíciu, je trojpodlažná.

Nádvorie hradné. Druhé nádvorie. Západne od hradného jadra. Vybudované bolo v 1.tretine 15.storočia v gotike. Upravované bolo v 16. a 17.storočí. V roku 1698 zaniklo. Bolo obnovené. Má nepravidelný pôdorys.

Hradná studňa. Nedokončená. Východná časť prvého predhradia. Vybudovaná bola v 17.storočí. Zanikla v roku 1698. Bola obnovená. Má štvorcový pôdorys. Je hlboká 88m.

Druhé predhradie:

Múr hradbový III. Západne a južne od prvého predhradia. Postavený bol v neskorej gotike v rokoch 1484-1494. Upravovaný bol na prelome 16. a 17.storočia a v 1.polovici 17.storočia. Zanikol v roku 1698. Bol obnovený.

Veža bránová II. Brána so strážnicou. Južná časť druhého predhradia. Postavená bola v renesancii na prelome 16. a 17.storočia. Upravovaná bola v 17.storočí. Zanikla v roku 1698. Bola obnovená. Má pôdorys dvojnásobného obdĺžnika, dvojpriestorovú dispozíciu, je jednopodlažná.

Bastión I. Štvorhranný bastión s baštou. Západná časť druhého predhradia. Postavený bol koncom 15.storočia. Upravovaný barokovo bol v 1.polovici 17.storočia. Zanikol v roku 1698. Bol obnovený. Má polygonálny pôdorys, je jednopodlažný.

Bastión II. Štvorhranný bastión. Severozápadná časť druhého predhradia. Postavený bol v baroku v polovici 17.storočia. Zanikol v roku 1698. Bol obnovený. Má polygonálny pôdorys, je jednopodlažný.

Bašta delová. Juhovýchodná časť druhého predhradia. Postavená bola v neskorej renesancii na prelome 16. a 17.storočia. Upravovaná bola v polovici 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, výšku dvoch podlaží.

Hradné nádvorie IV. Malé prejazdné nádvorie + parkán. Južne a západne od prvého predhradia. Vybudované bolo v neskorej renesancii koncom 15.storočia. Upravované bolo na prelome 16. a 17.storočia a v polovici 17.storočia. Zaniklo v roku 1698. Bolo obnovené. Má pôdorys v tvare L.

Tretie predhradie:

Múr hradbový IV. Pred druhým predhradím. Postavený bol v neskorej renesancii v 1.polovici 17.storočia. Zanikol v roku 1698. Bol obnovený.

Priekopa I. Šijová priekopa. Pred bránou druhého predhradia. Vybudovaná bola koncom 15.storočia. Zanikla v roku 1698. Bola obnovená.

Priekopa II. Vonkajšia šijová priekopa. Pred tretím predhradím. Vybudovaná bola v 1.polovici 17.storočia. Zanikla v roku 1698. Bola obnovená.