Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu z 1.polovice 13.storočia sa nachádzajú na kužeľovitom kopci priamo nad obcou Slanec na úbočí Slanských vrchov.
O najstarších dejinách hradu nemáme k dispozícii bezpečné písomné zmienky. Pôvodné hradisko dal údajne postaviť už v roku 1220 jeden z potomkov Abovcov. V roku 1230 sa spomína ako castrum Salis, v roku 1270 ako Zalanch. Prvé historické zmienky o hrade sú z konca 13. storočia a to z roku 1281, kedy už stál kamenný hrad s okrúhlou hradnou vežou. Hrad sa spomína ako castrum Scelanch. Mal funkciu ochrany soľných skladov. Postupne patril rôznym rodom a stal sa strediskom panstva Slanec. Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta sa v tom roku 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky. Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víťazstvom kráľa. Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v držbe. Po vymretí Arpádovcov vládla na hrade rodina Drugetovcov, ktorá prišla s Karolom Róbertom z Talianska. Tá vlastnila hrad od roku 1330 celé dve storočia. V roku 1303 sa hrad spomína ako possesio Zalanch cum castro a v roku 1330 ako castrum Zalanch. V roku 1410 sa spomína ako Zalanchuara. V 1.polovici 15.storočia bol hrad aj s obcou vypálený. Neskôr hrad prešiel do majetku rodiny Ladislava Lošonciho, ktorý ho koncom 15.storočia po odchode bratríckych vojsk z východného Slovenska opravil. V roku 1601 sa stali vlastníkmi hradu Forgáčovci. Tí dali hrad opevniť. Za rákociovsko-tököliovských povstaní hrad viackrát zmenil svojho majiteľa a bol značne poškodený. V roku 1644 ho vypálil Juraj II. Rákoci. V roku 1678 ho obsadilo Tököliho vojsko, po roku ho však späť dobyli cisárske vojská. Keď sa Juraj II. Rákoci dostal k moci, dal hrad v roku 1679 podpáliť. Odvtedy hrad pustol. Ešte do roku 1937 boli v ešte aj dodnes najzachovalejšej časti hradu, v hradnej strážnej veži zvanej Nebojsa zariadené tri izby, vyzdobené umeleckými pamiatkami, obrazmi majiteľov hradu a podobne. Počas 2.svetovej vojny v roku 1945 však pri prechode frontu boli tieto pamiatky sčasti zničené a rozkradnuté a veža Nebojsa vyhorela.
V pôdoryse predstavuje stavba hradu jednoduchý obdĺžnikový útvar, ktorý je na severozápadnej strane lichobežníkovo zúžený. Voľba hradného typu bola predurčená prírodným prostredím, kedy stačilo upraviť plató kužeľovitého kopca, aby sa stal nedobytným. Jedine na severnej strane, odkiaľ vedie k hradu prístupová cesta, bolo urobené zemné opevnenie s priekopou, ktorej zvyšky sú aj v súčasnosti viditeľné. Prvotnou stavbou bola obytná, trojpodlažná veža s obrannou ochodzou. Po prestavbe bola veža vyvýšená o ďalšie dve podlažia. Najvyššie z nich malo obrannú galériu, spočívajúcu na mohutných kamenných krákorcoch. Postupnou prestavbou a dostavbou nadobúda hrad charakter paláca, ktorý mal v prízemí kaplnku. Zachované profilové okno so stĺpikmi a listovým dekórom na pätkách je zo začiatku 14.storočia. Neďaleko hlavnej veže bola pristavaná veľká kruhovitá veža, ktorá mala krákorcovú galériu v rovnakej výške, ako bola palácová galéria. Jej zvyšky sú dobre zachované do súčasnosti. Komplex bol opevnený 140cm hrubým múrom. V 15.storočí bol hrad rozšírený severozápadným smerom na okraj vrcholovej plošiny. Do zúženého cípu návršia bola vsadená bašta strážiaca prístup k hradu. Vstupná gotická brána bola chránená padacím mostom. Pri bašte bola v skale vysekaná 10m hlboká kruhová cisterna obmurovaná masívnymi kvádrami.
Hradnú siluetu najcharakteristickejšie vytvára zachovalá hradná veža Nebojsa. Na hrade stojí do výšky štyroch podlaží oblá útočisková veža. Prvé podlažie, do ktorého sa dá pohodlne vstúpiť po kamennej plošine má ešte strop, ostatné podlažia majú poškodenú drevenú konštrukciu medzipodlaží. Hore na veži je pozostatok strechy. Vedľa veže je múr gotického paláca, ktorý má zachovalé gotické okno kaplnky a krásne gotické nosníky klenby. Pred vežou je obranné predhradie s cisternou a preborenými pivnicami.