Zrúcaniny gotického hradu postaveného v roku 1249 v podobe hradného múru sa nachádzajú juhovýchodne od obce Plaveč na pravom brehu rieky Poprad na homoľovitom trávnatom kopci.
Hrad ako opevnené strážne miesto v podobe strážnej veže vznikol už v 12.storočí. Prvý raz sa spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1269. Kamenný hrad postavil pravdepodobne Ditrich alebo jeho syn Arnold zo Spiša v roku 1294 (spomína sa ako castrum Palocha) na obranu cesty do Poľska. Postavili ho pri brode cez rieku Poprad. Bol to malý kamenný hrad, ktorý mal charakter pohraničnej pevnosti. Strážil dôležitý uzol dvoch ciest cez údolie Torysy a údolie Popradu. Viacerí historici spájajú názov Plaveč s kmeňom Plavcov, ktorých uhorskí králi usadzovali v 11.-12.storočí na pohraničnom území. Na dôležitom hraničnom bode tak musela stáť už v 12.storočí aspoň veža, ktorá mohla byť spočiatku drevená. V roku 1301 sa hrad spomína ako castrum Ploche, v roku 1302 ako castrum Plaucha, v roku 1307 ako castrum Plautz, v roku 1312 ako castrum Polocha a v roku 1317 ako castrum de Polovcha. Patril viacerým majiteľom. Dôležitý pohraničný hrad bol dlhšie obdobie kráľovským majetkom až ho kráľ v 14.storočí (1323) daroval svojim verným prívržencom Drugetovcom. Po ich vymretí v roku 1366 ho kráľ Žigmund dal Bebekovcom. V rokoch 1449-1458 sa ho zmocnili bratrícke vojská a ich vodca Petr Aksamit tu žil od roku 1453 až do svojej smrti v roku 1458. V roku 1456 sa hrad spomína ako castrum Plawcz a v roku 1457 ako castrum Plavycz. Bratríkov z kráľovského majetku vyhnal Imrich Zápoľský a hrad patril načas tomuto rodu. Od konca 15.storočia sa hrad dostal medzi poddanské mestečká s určitými menšími výsadami. Napokon ho v roku 1505 vdova po Štefanovi Zápoľskom dáva Horvátovcom, ktorí podľa obce odvodzovali aj svoje meno Paločai-Horvát. Tí hrad koncom 16.storočia renesančne prestavali. Ich potomok Ferdinand Plavečský uskutočnil veľkú prestavbu začiatkom 17.storočia a hrad tak stratil charakter stredovekej pevnosti. Renesančný palác upravili v 19.storočí (1830) na pohodlné panské sídlo, avšak veľké okná neodolali nepriazni počasia a majitelia ho museli opustiť. Pri prestavbe bola porušená i statika. V roku 1856 objekt vyhorel a rok nato vymrel aj rod Plavečských. O hrad sa tak nemal kto starať a odvtedy je v ruinách. V roku 1978 sa na hrade začali vykonávať zabezpečovacie práce, ktoré však ustali a v 90.rokoch 20.storočia sa hrad rýchlo rozpadol. Zrútil sa hlavne veľký múr paláca, ktorý tvoril dominantnú časť ruiny a známu siluetu hradu.
Pôvodne malý kamenný hrad (postavený na mieste strážnej veže) pozostával len z mohutnej obytnej veže (9x8m) s hrúbkou múrov 3m postavenej na najvyššom mieste vrchu. Vzhľadom na značnú devastáciu objektu nie je možne jasne určiť etapy výstavby hradu. Podľa opisu z roku 1644 mal hrad okrem veže palác (reprezentačné krídlo, panský dom aj kuchyňa), kaplnku, starý palác, dve bašty a zámočnícky dom. Pod hradom bol majer. Po renesančnej prestavbe hrad zobrazuje kresba Myskovszkého, kde vidno že prestavba pohltila aj donjon. Z hradu sa zachovali zvyšky juhovýchodného muriva s kruhovou baštou a ďalšou polkruhovou baštou na opačnej strane, ktoré flankovali prístup do hradu. Ďalšia nákladná prestavba paradoxne urýchlila koniec hradu, pretože výstavný palác s veľkými oknami neodolal počasiu a znemožnil prevádzku hradu.
Po páde veľkého bloku steny paláca hrad stratil svoju charakteristickú siluetu a dnes sa zachovali už len zvyšky hradného jadra gotickej obytnej veže s časťou obvodovej parkánovej hradby a z troch strán niekoľko renesančných obranných múrov. Južnú stranu pod vrcholovou skalou vypĺňa torzo bývalého obytného krídla z 19.storočia. Na nároží ešte stojí polkruhové ukončenie paláca s veľkými okennými a dvernými otvormi, a na najvyššom mieste hradu sú hrubé múry prerastené vegetáciou. Viditeľný je i zvyšok delovej bašty. Konfigurácia terénu však dáva tušiť veľkosť i členitosť pôvodného hradného areálu.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Hradný palác I. Severozápadný hradný palác bol postavený v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1830. Má nepravidelný pôdorys.
Stavba I. Pivnica bola vybudovaná v gotike v období 1458 až začiatok 16.storočia. Upravovaná bola v roku 1830. Prízemná stavba s podpivničením, dvojtraktovou dispozíciou a nepravidelným pôdorysom.
Hradný palác II. Juhozápadný hradný palác s baštou bol postavený v gotike v období 1458 až začiatok 16.storočia. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí a v roku 1830. Štvorpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a nepravidelným pôdorysom.
Delová bašta I. Juhovýchodná delová bašta bola postavená v renesancii v období 16.storočie až začiatok 17.storočia. Upravovaná bola v roku 1830. Trojpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a kruhovým pôdorysom.
Delová bašta II. Severovýchodná delová bašta bola postavená v renesancii v období 16.storočie až začiatok 17.storočia. Upravovaná bola v roku 1830. Stavba s jednopriestorovou dispozíciou a kruhovým pôdorysom.
Hradbový múr. Obvodový hradbový múr bol postavený v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol v 15. a 16.storočí a v roku 1830. Má nepravidelný pôdorys.
Stavba II. Obvodová stavba bola postavená v renesancii v období koniec 16.storočia až začiatok 17.storočia. Upravovaná bola v roku 1830. Má nepravidelný pôdorys.
Parkánový múr. Parkánový múr bol postavený v renesancii v období koniec 16.storočia až začiatok 17.storočia. Upravovaný bol v roku 1830. Má nepravidelný pôdorys.
Parkán. Parkán bol vybudovaný v renesancii v období koniec 16.storočia až začiatok 17.storočia. Upravovaný bol v roku 1830. Má nepravidelný pôdorys.
Hradné nádvorie. Hradné nádvorie bolo vybudované v gotike v rokoch 1270-1294. Upravované bolo v období 1458 až začiatok 16.storočia, na prelome 16. a 17.storočia a v roku 1830. Má nepravidelný pôdorys.
Predpolie:
Archeologické nálezisko. Archeologické nálezisko z gotiky z rokov 1270-1294. Upravované bolo v období 1458 až začiatok 16.storočia, na prelome 16. a 17.storočia a v roku 1830. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v okolí hradného jadra.