Mohutný zachovalý hrad, ktorý stojí na kremencovom brale nad obcami Častá a Píla vo východnej časti Malých Karpát, sa spomína od roku 1240. Hrad dala na svojom majetku postaviť dcéra Belu III. Konštancia (Kunhuta), manželka Přemysla Otakara I. Volal sa Bobrí hrad (Bieberstein). Kamenný kráľovský hrad bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, ktoré vznikali od 13.storočia na ochranu severozápadných hraníc Uhorska. Línia hradov sa tiahla od Bratislavy až po Žilinu (od Devína po Budatín). Začiatkom 16.storočia sa hrad dostal do majetku Turzovcov. Tento pôvodný hrad zanikol v 1.polovici 16.storočia, keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, ktorí hrad získali v roku 1535, vybudovali v rokoch 1535-1537 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami. Materiál z pôvodného hradu a niektoré konštrukčné prvky boli zakomponované do novostavby. Fuggerovci boli podnikateľskými partnermi Turzovcov a patrili k najbohatším európskym magnátom a finančníkom. Ich bohatstvo pochádzalo aj z ťažby drahých rúd a obchodu, čo si vyžadovalo dobre vybudované hospodárske zázemie. Týmto účelom podriadili aj prestavbu hradu. Anton Fugger, stavebník veľkého mena, vybudoval na základoch gotického hradu a s použitím jeho konštrukcií mohutnú pevnosť, v ktorej skĺbil samosprávu panstva so zámermi obchodného využitia. Vznikla tak pevnosť s mohutnými skladovými priestormi v suteréne, ktorá mala slúžiť ako prekladisko tovaru na obchodnej ceste, smerujúcej zo stredoslovenských banských miest do západnej Európy. Hrad však funkciu skladov nikdy neplnil. Nová funkčná prestavba sa začala v roku 1537 a trvala dve desaťročia. V prvej etape v rokoch 1537-1544 vybudovali nový fortifikačný systém, pozostávajúci z kruhových delových nárožných bášt spojených obrannými múrmi, ktoré chránili priestranný pivničný sklad. Po trojročnej prestávke pokračovali v stavebných prácach najmä pri stavbe obytnej budovy s kaplnkou a pri rozširovaní skladových priestorov. Renesančná prestavba využila aj staršie vnútorné a vonkajšie predhradie s valmi a priekopami a zosilnila ich opevnenia novým múrom, rondelmi a baštami. Do hlavnej budovy viedol drevený padací most spočívajúci na kamenných vysokých pilieroch, ktorým preklenuli širokú priekopu chrániacu citadelu. Systém opevnenia vychádzal z nárokov najmodernejšej vojenskej techniky. Uplatnil sa tu systém kazemát, ktorých odvetrávací systém sa pripisuje pôsobeniu A. Dürera, vynikajúceho umelca a všestranného znalca, ktorý pracoval v službách fuggerovského dvora a zúčastnil sa výtvarného riešenia väčšiny palácov a stavieb tejto rodiny v Nemecku. Prestavba utilitárne riešenej pevnosti na opevnený renesančno-barokový zámok spadá do obdobia, keď hrad vlastnili Pálfiovci (vlastnili hrad od roku 1583 až do roku 1945). S prestavbou začal v roku 1585 Mikuláš Pálfi, manžel Márie Fuggerovej. Stavebné práce sa sústredili na rozšírenie obytných budov v hradnom nádvorí a na ich základné architektonicko-výtvarné riešenie. Hmoty nádvoria s dvojkrídlovým obytným palácom a prízemnou budovou pochádzajú z čias tejto stavebnej činnosti. V časoch okolo polovice 17.storočia vzniká ďalšia reprezentačná úprava, realizovaná predovšetkým talianskymi umelcami. Datuje sa do čias Pavla Pálfiho na viacerých majetkoch na našom území. Z tohto obdobia je aj lekáreň, z ktorej sa zachovalo zariadenie. Pavol Pálfi, ktorý bol v tomto období skutočne na výslní životných úspechov, sa stal bratislavským županom, ríšskym sudcom, uhorským palatínom a miestodržiteľom (viaceré z týchto funkcií dedil rod podľa seniorátneho práva až do roku 1918). Neskorobarokové úpravy z polovice 18.storočia sa sústredili na výmenu niektorých konštrukcií a klenieb a výmenu stropu rytierskej sály. Premene pevnosti na reprezentačné sídlo napomohlo aj zriadenie nového dvojramenného reprezentačného schodiska, nadstavba paláca a úprava predhradia s novými stajňami a reprezentačnou jazdiarňou. K vonkajšej bráne viedla lipová aleja, tvoriaca súčasť rozsiahlej parkovej úpravy hradného kopca a barokovej záhrady, zriadenej za oplotením v jej susedstve. Podnes sa zachovala studňa a niekoľko sochárskych diel, ktoré tvorili súčasť jej architektonickej kompozície. Hrad viackrát vyhorel ale Pálfiovci, ktorí boli jeho vlastníkmi až do 2.svetovej vojny, ho vždy opravili, takže sa zachoval vo svojej historickej podobe. Počas 2.svetovej vojny bol poškodený. Opravné práce začali v roku 1947. Koncom 20.storočia bol hrad obnovený.
Zachované honosné interiéry s bohatými štukovými obrazcami vyplnenými figurálnymi výjavmi apoteóz a mytologických scén a náročne vybavená sala terrana z roku 1656 od majstra J. Tencalla sú dokladom zmeny duchovnej a umeleckej klímy na západnom Slovensku a príbuznosti so špičkovými ranobarokovými architektúrami, predovšetkým s výstavbou Pálfiho bratislavského sídla pod hradom, prestavbou Bratislavského hradu a budovami Trnavskej univerzity. V rozsiahlych priestoroch hradu je muzeálna zbierka nábytku, obrazov, zbraní, skla, keramiky. V pivničných priestoroch sú nástroje stredovekej justície a veľký lis na hrozno. Tieto priestory sú svojim rozsahom a architektúrou ojedinelé v strednej Európe. Najväčší z podzemných priestorov má dĺžku 70m, šírku a výšku 15m.
Mohutná dvojposchodová stavba s pôdorysom v tvare nepravidelného štvoruholníka so štyrmi nárožnými okrúhlymi baštami spojenými obranným múrom a s veľkými skladovými priestormi, v suteréne s dômyselným vetracím systémom. Hradné budovy sa sústreďujú okolo ústredného nádvoria, ktorému dominuje kamenná fontána s plastikou vzpínajúceho sa leva, symbolu Pálfiovského rodu. Nerovnako vysoké budovy s nárožnými baštami sú výsledkom úprav vstupných priestorov, obytných reprezentačných palácov a hospodárskej časti, ktorú postupne presúvali do vonkajších priestorov predhradia. K vstupnej bráne areálu vedie mohutná lipová aleja, ktorá sa zachovala z čias barokových záhradných úprav okolia hradu. V hradnom parku rastú sekvoje, tisy a najväčší jedlý gaštan na Slovensku.
Na hrade je umiestnená expozícia Slovenského národného múzea zameraná na feudálne bývanie.
Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1970. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Palác. Postavený bol v 13.storočí. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s dvoma pivničnými podlažiami.
Nádvorie hradné. Vnútorné nádvorie paláca.
Fontána na nádvorí.
Studňa hradná.
Hrad starší.
Most hradný.
Priekopa.
Prvé predhradie:
Budova vstupná prvého predhradia.
Stavba hospodárska západná.
Stavby prvého predhradia na južných hradbách.
Dom kastelána.
Múr hradbový severný.
Múr hradbový južný.
Nádvorie hradné. Priestor prvého predhradia.
Druhé nádvorie:
Stavba obytná druhého predhradia.
Vrátnica druhého predhradia.
Múr hradbový s baštami. Opevnenie druhého predhradia.
Múr ohradný okolo záhrady.
Priestor prístupový druhého predhradia.
Park druhého predhradia.
Záhrada bývalá.
Koniareň. Fragment.
Areál lesoparku:
Lesopark.
Kalvária.
Pohrebná kaplnka.
Cintorín:
Súbor náhrobníkov na cintoríne.