Zrúcanina stredovekého gotického hradu sa nachádza v lese v časti Neštich severozápadne od mesta Svätý Jur. Nachádza sa na zalesnenom návrší vo výške 290m. Na protiľahlom kopci na pravej strane údolia stálo v minulosti osídlenie už z halštatského obdobia a postupne boli vybudované mohutné dvojité obranné opevnenie s dodnes badateľnými zemno-drevenými valmi a vzniklo významné veľkomoravské hradisko. Veľkomoravský drevo-zemný hrad „Neštich“ sa spomína v roku 1217 v majetku komesa Šebeša. Toto hradisko zasa vyrástlo ma zvyškoch ešte staršieho opevnenia z halštatu (staršia doba železná 700-400 p. n.l.). Kamenný hrad bol postavený svätojurskými grófmi, ktorým patrilo široké územie vrátane Pezinka, pravdepodobne v rokoch 1270-1295, a ktorým hrad patril až do vymretia ich rodu v roku 1526. Strážil jednak cestu z Bratislavy do Trnavy a súčasne horský prechod z Jura do Stupavy. V 14.storočí ho prestavali. Hrad viackrát zmenil majiteľov. Najvýznačnejším bol v 16.storočí Ján Zápoľský, ktorý získal hrad v roku 1540. Ďalšími boli Ilešháziovci, ktorým patril v 2.polovici 16.storočia. V roku 1598 mešťania predstúpili pred cisára Rudolfa II. s cieľom získania výsad, s prosbou, aby nepredlžoval záložné právo Štefanovi Ilešházimu. Mešťania chceli záloh vyplatiť sami. Panovník vyhovel, no Ilešházi sa vzpieral, čo nakoniec vyústilo v roku 1603 k obvineniu z urážky majestátu a odsúdeniu k hrdelnému trestu a strate majetkov. Zachránil sa útekom do Poľska. Ale už v roku 1604 vypuklo Bočkaiovo povstanie proti Habsburgovcom. Ilešházi sa pričinil o zmierenie strán a keď v roku 1608 uhorské stavy s jeho výdatnou pomocou zvolili za kráľa Mateja II. stal sa hlavným kráľovským dvoranom a boli mu vrátené všetky majetky a bol vymenovaný za palatína. V roku 1611 sa hrad stal majetkom Štefana Pálfiho. Ďalším medzníkom bol rok 1647, keď Ferdinand III. povýšil Svätý Jur na slobodné kráľovské mesto, čím sa vymanil spod závislosti na hrade. Keď sa panstvo definitívne presťahovalo do podhradia, kde si postavilo nový kaštieľ, hrad postupne strácal svoju funkciu. Zničený bol v roku 1663 po tureckom plienení, po ktorom už nebol obnovený.
Malé nádvorie vnútorného hradu lemovali podpivničené budovy s palácom, kaplnkou, komorami a kuchyňami, ktoré boli zovreté ďalším kruhom opevnenia. Pravdepodobne na východnej strane, v priestore kde sa dvor rozširuje stála veľká obytná veža, po ktorej sa však do súčasnosti nezachovali žiadne nadzemné časti. Vo svojej dobe však tvorila charakteristickú siluetu hradu. V druhej menej významnej veži bolo aj väzenie. Do vnútorného hradu sa vstupovalo bránou, ktorej ochrana bola zabezpečovaná blízkou baštou. Do vonkajšieho areálu rozprestierajúceho sa okolo celého vnútorného hradu a opevneného kamenným múrom sa vchádzalo jedinou bránou v hranolovitej vstupnej veži. Neďaleko nej stála ďalšia obranná veža a v rozšírenom priestore oproti bráne stála vodná veža a ďalšie stavby (výslovne sa spomína iba pekáreň). Celý hrad obklopovala priekopa, ktorej obranná funkcia bola zosilnená zemnými valmi po jej vonkajšej južnej a severnej strane. Cez priekopu sa do hradu vchádzalo vstupným mostom a bránou. Dnes sú múry v ruinách alebo pod terénom. Do súčasnosti sa sčasti zachovali okenné otvory, strieľne a stopy po uložení horizontálnych konštrukcií.
Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Palác hradný. Postavený bol v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1663.
Múr hradbový. Opevnenie hradného jadra. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia.
Predhradie:
Veža obranná západná. Lichobežníková hranolová veža. Postavená bola v 2.polovici 13.storočia. Má nepravidelný pôdorys.
Múr hradbový. Opevnenie predhradia. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia.
Veža bránová s prejazdom. Brána s vežou a prejazdom. Postavená bola v 2.polovici 13.storočia.
Most hradný. Fragment dvoch pilierov v priekope. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia.
Priekopa okružná s valom. Vybudovaná bola v 2.polovici 13.storočia.
Val okružnej priekopy. Vybudovaný bol v 2.polovici 13.storočia.