Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2019. Kostol bol postavený ako tolerančný v klasicistickom slohu v rokoch 1793-1795. Základný kameň bol posvätený 9. apríla 1793 dekanmi Ondrejom Lačným a Žigmundom Paulínym, staviteľom bol Ján Kayser. Kostol bol stavaný už aj s vežou. Po skončení dvojročných stavebných prác dňa 21.júla 1795 vysvätili kostol Michal Szepessy, farár zo Sobotišťa a farár z Krajného Pavel Štefánik. Chrám nebol od začiatku zariadený, postupne nadobudol organ (1799), zvony (1803) a nakoniec veľký mosadzný luster (1836). V januári 1849 obec zničil veľký požiar, z kostola údajne zostali len obvodové múry a veža. Poškodenie kostola bolo natoľko závažné, že až do jeho romantického obnovenia v roku 1895 musel byť opásaný železnými prútmi. Počas tejto renovácie boli po stranách veže dobudované schodiskové prístavby, čím sa pôvodne predstavaná veža včlenila do priečelia a z juhu k lodi pribudla vstupná predsieň. Taktiež bolo zabezpečené nové zariadenie kostola. Neskôr boli na objekte vykonávané prevažne už iba rôzne údržbové práce. Prebehli v rokoch 1923, 1935, 1937, 1942-1943, 1984 a 2001. Je to jednoloďová, jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom presbytéria smerujúceho na východ, zo severnej strany je k nej pristavaná menšia polkruhová sakristia a z juhu pravouhlá predsieň. Vstavaná veža ukončuje jednolodie na západnej strane. Fasády sú horizontálne členené soklom a korunnou rímsou, plochu medzi nimi zdobia lizény a v hornej tretine fasády úzke horizontálne orientované lizénové rámce. V takto vymedzených poliach sú umiestnené vysoké polkruhovo ukončené okenné otvory. V západnej osi oboch bočných fasád lode sú umiestnené pravouhlé vstupné otvory na schodiská, ktoré sú presvetlené okrúhlymi oknami. V osi bočnej vstupnej predsiene sa nachádza polkruhovo ukončený dverný otvor. Západné priečelie je trojosové, pričom stredovú os definuje hmota mierne vystupujúcej hranolovej veže, ktorej hrany sú lemované jednoduchými lizénami. V jej osi sa nachádza vstupný pozdĺžny polkruhovo ukončený dverný otvor, vyššie menší segmentový otvor a zvukový otvor s polkruhovým záklenkom, ktorý sa opakuje aj na ďalších stranách veže. Postranné osi priečelia definujú pozdĺžne polkruhovo ukončené okná, ako na bočných fasádach. Zádverie hlavného vstupu v podveží je zaklenuté plackovou klenbou. Priestor lode je zaklenutý tromi poľami pruskej klenby delenej pásmi, ktoré na bočných stenách dosadajú na hlavice polpilierov. V strede každého poľa klenby sa nachádza jednoduchý kruhový štukový medailón. Loď presvetľuje päť okenných otvorov ukončených plným oblúkom, v ktorých sú osadené do kolmých špaliet dvojité drevopresklené výplne. Výrazným prvkom lode je trojramenná empora nesená šiestimi liatinovými stĺpikmi a železnou novoklasicistickou mrežou, ktorej bočné krídla siahajú do hĺbky druhého poľa klenby. Južná vstupná predsieň je do lode otvorená po celej šírke. Svätyňa je od lode oddelená víťazným oblúkom, je zaklenutá trojdielnou klenbou s výsečami, oddelenými pásmi, ktoré dosadajú na polpiliere. Na severnej strane je v stene jednoduchý pozdĺžny dverný otvor bez výplne, ukončený segmentovým oblúkom, ktorý slúži ako vstup do sakristie. Krovová konštrukcia je drevená hambálková s postrannými stojatými stolicami. Nad loďou sa nachádza sedlová strecha s novodobou plechovou krytinou, prechádzajúca nad záverom svätyne do valbovej. Vežu zastrešuje dvakrát stlačená ihlanová strecha, s oblúkovým vydutím v spodnej časti. Oltár dvojstupňového typu s volútovým štítom je z obdobia 2.polovice 19.storočia, v jeho strede je umiestnený novší obraz Krista a topiaceho sa apoštola Petra. Krstiteľnica je kamenná, rokokovo-klasicistická, má kalichovitý tvar, zdobí ju plochý ornamentálny reliéf rokajov a klasicizujúca meandrová pätka. Kazateľnica kostola je novoklasicistická s baldachýnom. Kostol sa nachádza v Bzinciach pod Javorinou v parku severne od potoka Kamečnica v centre časti Horné Bzince.
GPS poloha: 48°47’13.261″N 17°46’12.358″E.