Evanjelický kostol v Košariskách

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1996. Kostol bol postavený v rokoch 1871-1876 staviteľom Antonom Lieglom v romantickom opakovaní slohových prvkov renesancie a klasicizmu. Základný kameň bol položený 22.októbra 1871. Spolu s novou farou a osadením troch zvonov bol úplne dokončený a slávnostne daný do užívania 17.novembra 1878. V roku 1928 bol vymaľovaný interiér. V roku 1946 sa uskutočnila čiastková obnova kostola a komplexná rekonštrukcia bola realizovaná v rokoch 1968-1969. Autorom úpravy v roku 1946 je M. Baroška. Počas nej bol pôvodný drevený strop a stĺpy nahradený železobetónovým, bol vymenený krov a krytina strechy, prebehla aj elektrifikácia. V rokoch 1968-1969 boli upravené fasády, pôvodné drevené okenné rámy boli vymenené za kovové a bol vymaľovaný interiér kostola. Opravovaný bol i v roku 1996. V rokoch 2003 a 2006 bola rekonštruovaná strecha a vymenená krytina, v roku 2011 bola opravená veža kostola. Je to pozdĺžny sieňový jednoloďový priestor s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým oltárnym uzáverom a je zaklenutý mohutným železobetónovým stropom. Drevená empora na murovaných stĺpoch sa tiahne po troch stranách priestoru. Historizujúca fasáda, renesančno-klasicisticky upravená je zakončená lomeným štítom, nad ktorým sa vypína vstavaný päťpodlažný polygonálny trup veže na východe, zastrešený cibuľovitou strechou s lucernou a plechovou krytinou. Na západe sa nachádza svätyňa s polkruhovým uzáverom zvonku, z vnútornej strany päťbokým. Vstup do kostola vedie z východnej strany cez podvežie. Fasády majú jednoduchý architektonický výraz, horizontálne sú previazané nízkym cementovým soklom a profilovanou korunnou rímsou. Bočné fasády sú členené lizénovými rámami, medzi ktorými sú v pravidelnom rytme vertikálne orientované okenné otvory s polkruhovým záklenkom. Rovnaké otvory perforujú aj fasádu svätyne. Hlavná východná fasáda je trojosová. V bočných osiach sú nad sebou dva vertikálne orientované okenné otvory s polkruhovým záklenkom. V strednej osi je vstupný ústupkový portál ukončený trojuholníkovým štítom s krížom, nad ktorým je v osi kruhový okenný otvor. Fasáda je pod korunnou rímsou zdobená oblúčikovým vlysom. Všetky fasády veže sú riešené identicky, členené sú vertikálne orientovaným zvukovým otvorom s polkruhovým záklenkom, nad ktorým sú hodiny. Všetky fasády majú brizolitovú omietku sivej farebnosti. Vstup do kostola vedie cez podvežie zaklenuté českou plackou, ktorá sprístupňuje loď kostola obdĺžnikového pôdorysu. Členená je štyrmi dvojicami železobetónových pilierov na východe, ktoré nesú trojstrannú emporu a rovný strop. Na západe sa na loď prostredníctvom víťazného oblúka napája svätyňa s rovným stropom. Loď kostola má sedlovú strechu s valbou nad svätyňou, ktorá kopíruje jej polygonálny pôdorys. Krovová konštrukcia so stojatou stolicou s vešadlom je novodobá a krytina pálená keramická. Oltár s empírovými prvkami je z roku 1880 a nachádza sa v polkruhovom presbytériu. V strede oltárnej stĺpovej architektúry, zakončenej segmentovým nástavcom, je obraz predstavujúci výjav z evanjelia podľa Matúša 14,30-31 Búrka na mori. Novoklasicistická kazateľnica pochádza z roku 1880, je drevená s polygonálnym parapetom členeným stĺpikmi a píniovou šiškou na baldachýne. Oltár a kazateľnicu zhotovil Martin Šaško, polychrómoval R. Fugert, sochár z Trnavy. Neskorobaroková vyrezávaná krstiteľnica z konca 18.storočia je ľudová rezbárska práca. Vzácna je aj tým, že v nej bol v roku 1880 krstený Milan Rastislav Štefánik. Kostol bol aj miestom poslednej rozlúčky s ním po jeho tragickej smrti 11.mája 1919. Organová skriňa z konca 19.storočia je trojdielna so štylizovaným rastlinným ornamentom. Novobarokový jednomanuálový 10-registrový organ je dielom brezovského organára Martina Šašku. V roku 1996 bola po viac ako 100 rokoch prevedená i generálna oprava organu. Kostol stojí v južnej časti obce Košariská.

GPS poloha: 48°40’12.015″N 17°35’47.577″E.