Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zachované zvyšky mestského opevnenia na svahu v obci. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Severný bastión. Renesančný severný bastión mestských hradiebpostavený v rokoch 1578-1595. Upravovaný bol v rokoch 1635-1683, na prelome 17. a 18.storočia a v roku 1976. Má pôdorys v tvare polygónu. Autorom je Giulio Ferrari a J. Waden. Severná kurtína. Renesančná stavba postavená v rokoch 1578-1595. Upravovaná bola v rokoch 1635-1683, na prelome 17. a 18.storočia a v roku 1976. Autorom stavby je Giulio Ferrari a J. Waden. Východný bastión. Renesančná stavba postavená v rokoch 1578-1595. Upravovaný bol v rokoch 1635-1683, na prelome 17. a 18.storočia a v roku 1976. Má pôdorys v tvare polygónu. Autorom stavby je Giulio Ferrari a J....
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Tzv. spečený val zo 4.-5.storočia. Má dĺžku 67km. Bol súčasťou mohutného opevnenia idúceho od sútoku Hrona s Dunajom až po Sitno. Predpokladá sa, že bol vybudovaný v 4.storočí na ochranu pred húnskym vpádom. Súčasťou fortifikačného systému môže byť aj lokalita Hrádok juhovýchodne od obce. Nachádza sa na vrchu Vtáčnik východne od obce.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Najrozsiahlejší pevnostný systém v bývalom Rakúsko-Uhorsku a dnes na Slovensku. Podnes symbol európskeho vojenského staviteľstva. Výstavba renesančnej pevnosti, situovanej na strategicky dôležitom mieste pri sútoku Váhu a Dunaja, začala v 16.storočí vybudovaním starej pevnosti prestavbou a rozšírením stredovekého hradu. Hrad bol postavený v 12.storočí. Najstaršie správy o Komárňanskom hrade pochádzajú z 13.storočia. Podľa Anonyma, kronikára Bela III., dal vraj Ketel so svojim synom postaviť hrad na území, ktoré dostal od Arpáda. Existenciu hradu potvrdzuje aj najstaršie datovaná písomná správa z roku 1218. Podľa listiny datovanej 1245, poveril kráľ Belo IV. Folwyna, ktorý objekt uchránil v...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Mestské bastiónové opevnenie. Vonkajšie opevnenie obkolesilo takmer celé mesto (tzv. Palatínska línia) a nadväzovalo aj na pevnosť. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Brána opevnenia. Bratislavská brána. Palatínska línia. Klasicistická vstupná stavba z roku 1844. Upravovaná bola v 2.polovici 19.storočia. Prízemná trojarkádová stavba č.1704 s klenutými prejazdami. Nachádza sa na Dunajskom nábreží od Dunaja k Váhu. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1970. Retranchement I. Klasicistická stavba z rokov 1839-1847. Palatínska línia. Prízemná stavba č.1704. Nachádza sa na Dunajskom nábreží od Dunaja k Váhu. Za pamiatkový objekt bol vyhlásený v roku 1970. Bastión I. Klasicistická prízemná stavba z rokov 1839-1847. Palatínska...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1970. Burgus z rímskeho obdobia. Nachádza sa na riečnom kilometri 1.760.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Rímsky vojenský tábor (kastel) alebo Dievčenský hrad (Castrum Leányvár) bol postavený na prelome 1. a 2.storočia ako súčasť pohraničného opevnenia Limes Romanus. Je to najväčší a zatiaľ najlepšie preskúmaný rímsky vojenský tábor na území Slovenska. Tábor stál na mieste alebo v susedstve germánskej osady Kelemantia, ktorú spomína Klaudius Ptolemaios /100-170/. Najstaršie známe vyobrazenie je na rytine s námetom bitky v roku 1661, ktorú zviedol de Souches pri Komárne proti Turkom. Slúžil do 4.storočia. Prvá pevnosť bola postavená v predpolí légiového tábora Brigetio za vlády cisára Marca Aurelia /161-180/ v období tzv. markomanských vojen. Tento drevozemný...
