Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Poľovnícky kaštieľ, typické vidiecke šľachtické sídlo nesúce znaky stavebného vývoja rôznych období, od čias neskorej gotiky až po romantizmus. Najstaršia časť kaštieľa, zachovaná v dnešných konštrukciách, pochádza zo 14. storočia. Išlo o gotický prízemný hrádok so strieľňami tvoriaci centrum usadlosti. Politická a vojenská situácia v rokoch 1440-1445 ohrozovala monopolné postavenie vysokej šľachty v severnom Uhorsku, ku ktorej patrili i Bebekovci. Nájazdy vojsk vedených Jánom Jiskrom z Brandýsa, ktorý v službách mladého Ladislava Pohrobka bránil jeho záujmy, ohrozovali i gemerské majetky Bebekovcov. Jiskrovci už skôr obsadili niekoľko bebekovských hradov i blízke biskupské mesto Rožňavu. Tieto udalosti boli pravdepodobne podnetom k tomu, aby si Bebekovci dali vybudovať v rokoch 1441-1451 malé (záložné) opevnenie na svojom panstve. To tvorí jadro dnešného kaštieľa. Zachovaná časť starého jadra jednoznačne dokazuje, že malo všetky znaky hrádku budovaného vo vojnovom období, takže charakter stavby zodpovedá práve obdobiu 1.polovice 15.storočia. V období tureckých nájazdov do Gemera v 2.štvrtine 16.storočia (okolo rokov 1532-1540) boli bebekovské panstvá znova vojensky ohrozované, preto obidva objekty spojili hradbami a neskôr vytvoril Juraj Bebek zo stavieb blokovú budovu. Po odchode Bebekovcov spravovali Betliar hradní kapitáni, patril k hradnému panstvu na Krásnej Hôrke. Posledný hradný kapitán Peter Andráši v roku 1585 získal hrad do zálohy na 10 rokov a jeho vnuk Matej II. v roku 1642 získal Krásnu Hôrku i s Betliarom do dedičného vlastníctva. Výsledky stavebno-historického a architektonického výskumu, Ing. arch. Zdeněka Gardavského v rokoch 1975-1977 umožnili spoznať objekt bližšie. Hrádok, terajšia južná časť kaštieľa, bola dvojpodlažná budova s vnútorným osovým nádvorím, s piatimi miestnosťami na každom podlaží a s dreveným schodišťom. V obvodových múroch prízemia boli umiestené strieľne na tých miestach, kde sú dnes v tejto časti okná. Vstup do objektu bol z juhu, renesančný portál sa zachoval dodnes. Pred koncom 15.storočia bol opevnený troma diagonálnymi nárožnými vežami na juhovýchodnej, severovýchodnej a juhozápadnej strane. Severozápadné nárožie zostalo bez veže, lebo ho dostatočne chránili prírodné prekážky. K pôvodnému hrádku v 1.štvrtine 16.storočia (okolo roku 1525) pristavili samostatný dvojpodlažný objekt na severnej strane s vnútorným nádvorím obráteným k pôvodnej stavbe. Každé podlažie malo 5 miestností. V 2.štvrtine 16.storočia (1532-1540) obidva objekty spojili na západnej a východnej strane hradbami s renesančnými pechotnými strieľňami a vytvorili tak blokový ľahšie brániteľný objekt. Jedna zo strieľní bola zapustená do severovýchodnej veže, kde sa zachovala. V rokoch 1557-1565 vznikli nové obytné priestory. V 2.polovici 16.storočia dal Juraj Bebek prestavať pôvodné stavby na veľkú budovu a priestor, ktorý vznikol medzi dvoma stavbami (medzinádvorie) uzavrieť kláštornou klenbou. Podobné klenby dostali i miestnosti v severnej časti, ktoré sa zachovali. Z pôvodného hrádku a renesančnej prístavby tak vzniklo ďalšie rodinné sídlo Bebekovcov, kaštieľ. Pôvodný hrádok sa zachoval v murivách i napriek mnohým prestavbám. Pri prehliadke vám ukážu pôvodný vstup, renesančný portál. V mieste vstupu a priľahlých miestnostiach si všimnite hrúbku muriva a nereprezentačnosť, skôr mohutnosť stavby. Po prehliadke obíďte kaštieľ zvonku a na východnej strane uvidíte dve odkryté gotické strieľne. Neskororenesančná prestavba, ktorá je čitateľná v dispozícii kaštieľa, spadá do 40.rokov 17.storočia. V tom období prestavali kaštieľ na blokovú stavbu s koso postavenými nárožnými vežami, z ktorých dve zanikli pri rozšírení pôdorysu v 18. a 19.storočí. Najstaršie písomné správy spomínajú Štefana Andrášiho, ktorý prestaval obytnú budovu začiatkom 18.storočia (1702-1712). Bola to prvá reprezentatívna úprava kaštieľa, ktorá definitívne zmenila pôvodný charakter stavby. Súdiac z neskoršej barokovo-klasicistickej úpravy z konca 18.storočia išlo o skromnú, nenáročnú stavbu, ktorú v rokoch 1783-1795 nákladne upravili a rozšírili v duchu klasicizmu. Priebežne s týmito prácami bolo upravené aj okolie kaštieľa, bol vybudovaný park. Koncom 18.storočia za Leopolda Andrášiho vybudovali chodbu v podobe kvapľovej jaskyne, ktorou sa z parku vchádzalo do vstupných reprezentačných priestorov. Ďalšie úpravy vykonané do konca 18.storočia mali charakter drobných vnútorných úprav na prvom podlaží a pribudovania nadstavby druhého podlažia v severnej časti kaštieľa. Z výrazných barokovo-klasicistických úprav treba spomenúť predovšetkým založenie knižnice a zriadenie siene s galériou obrazov dôstojníkov Nádašdyho pluku. Politicky aktívna rodina Andrášiovcov, ktorej členovia sa sústreďovali na kráľovskom dvore a zastávali najvyššie politické miesta v krajine, prestavali v 80.rokoch 19.storočia kaštieľ na poľovnícke sídlo, ktoré navštevovali hostia z aristokratických a veľkopodnikateľských kruhov. V rokoch 1880-1886, za Emanuela Andrášiho, došlo k jednej z najrozsiahlejších prestavieb kaštieľa. Prestavba sa sústredila predovšetkým na vytvorenie pohodlných hosťovských izieb a na rekonštrukciu spoločenských priestorov, najmä na hudobný salón, jedáleň, herňu, poľovnícky salón, knižnicu. Vtedy vybudovali na západe aj mohutnú štvorpodlažnú prístavbu, veľkú vstupnú halu s dvoranou a s centrálnym schodiskom. Na oboch severných nárožiach objektu pribudli trojpodlažné veže. Celá južná časť bola rozšírená na trojpodlažnú. Vnútorné úpravy viedli k vzniku novej dvorany na prvom podlaží kaštieľa a vytvoreniu definitívnej dispozície druhého podlažia. Jedným z viacerých šľachtických sídiel rodu Andráši bol kaštieľ do roku 1945. Od roku 1949 je verejnosti sprístupnený ako múzeum bytovej kultúry z čias feudalizmu a kapitalizmu. Obsahuje pozoruhodnú zbierku obrazov, zbraní, zbierky z Afriky a Ázie, vzácnu historickú knižnicu. Vnútorné zariadenie sústreďuje vzácne kusy historického nábytku z rozličných slohových období, obrazy popredných uhorských a európskych maliarov, trofeje, zbrane, pozoruhodnosti z exotických krajín. Stavba má obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná so štyrmi nárožnými vežami. Čelná južná fasáda má plochý rizalit. Všetky fasády členia polkruhové okná, na dvoch z nich sú v strede malé balkóny s mrežou. Autorom stavby je A. Müller. Nachádza sa na ulici Kaštieľna 6 v obci Betliar v rozsiahlom anglickom parku.
Vstupná budova. Klasicistická stavba z 2.polovice 19.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažná. Bývalé administratívne centrum Štátneho kultúrneho majetku Betliar a pravdepodobne sídlo správcu majetku Andrášiovcov. Dnes je v nej múzeum. Nachádza sa na ulici Kaštieľna 10 bezprostredne pri vchode do areálu kaštieľa. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1986.
Hospodárske budovy:
Hospodárska stavba I. Novobaroková stavba postavená začiatkom 20.storočia. Má viacpriestorovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná. Nachádza sa v areáli kaštieľa na ulici Kaštieľna 7. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1986.
Rumpálová studňa.
Hospodárska stavba II. Byt kočiša. Stavba č.16.
Práčovňa. Bývalá práčovňa, hosťovský dom. Postavená v historizujúcom slohu v 2.polovici 19.storočia. Má nepravidelný pôdorys, je jednopodlažná. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1986. Stavba č.294-295 sa nachádza v areáli kaštieľa.
Park s objektami:
Park. Prírodno-krajinársky park s historickou zeleňou vybudovaný v rokoch 1792-1795 z iniciatívy Leopolda Andrášiho. Za zakladateľa parku je považovaný významný záhradník empírovej doby francúzskeho pôvodu Henrich Nebbien a J. Bergman. Historický park s pôvodnou rozlohou 57 hektárov. Jeden z najkrajších a najzachovanejších historických parkov na Slovensku. Počas budovania parku bola v prednej časti na ľavom brehu tzv. Krivého potoka postavená rotunda, ktorá slúžila ako knižnica. Postupne bol rozširovaný a dopĺňaný mnohými dendrologickými vzácnosťami, ktoré dnes už tvoria na ploche 80ha celok s mnohými vodnými i stavebnými atrakciami. V areáli parku kaštieľa nájdeme okrem vzácnych druhov drevín aj unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z potoka do troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku.
Pavilón I.
Pavilón II. Čínsky pavilón.
Most. Japonský most.
Pavilón III. Slobodomurársky pavilón.
Grotta so studňou. Grotta s Hermesovou studňou.
Dekoratívny stĺp. Dekoratívny stĺp „Olympijský oheň“.
Most. Tufový most.
Grotta s vodopádom.
Pavilón IV. Pavilón na móle.
Menažéria. Zverinec.
Stavby. Romantické zrúcaniny.
Reštaurácia.
Filagória. Drevená filagória.
Fontána so sochou. Fontána s plastikou.
Fontána I. Fontána za kaštieľom.
Fontána II. Fontána nad Hermesovou jaskyňou.
Socha I. Plastika kráľa.
Socha II. Plastika murína.
Socha III. Plastika černocha.
Socha IV. Plastika černocha s vázou.
Socha V. Plastika Budhu.
Pravý pylón.
Ľavý pylón.
Záhradný kôš. Záhradný dekoratívny kôš.
Delo I.
Delo II.
Ohradný múr a brána:
Vstupná brána.
Ohradný múr.