Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela bol pôvodne gotický kostol postavený v roku 1339. Bol postavený z kameňa východo-západným smerom. Svätyňa bola obdĺžnikového tvaru, uzavretá apsidou. Klenba bola gotická. Okná a dvere s lomeným oblúkom boli zakončené ružicami. Veža kostola bola polygonálna, zakončená cibuľovitou strechou s dvojitým krížom, nad ktorým vyčnievala socha svätého Michala, archanjela. Vo veži sa nachádzali tri zvony. 17.7.1947 vypukol vo veži požiar. Zhorela strecha, veža a zvony sa roztavili. Klenba bola natoľko poškodená, že sa nedala opraviť. Preto sa v roku 1949 pristúpilo k oprave a rozšíreniu kostola. Z pôvodného chrámu ponechali svätyňu a vežu. Loď zbúrali a postavili novú smerom severo-južným. Loď je v pôdoryse obdĺžniková. V prednej časti má bočné prístavby, takže vytvára trojlodie. Okná sú trojité, vysoké, zakončené lomeným oblúkom. Povala je zdobená kazetami. Vzadu je chór, ktorý je konštrukčne oddelený od lode a vytvára uzavretý priestor pre organ. Organ bol vyrobený v Krnove v roku 1953. Úpravy boli prevedené podľa projektu Eugena Bartalaša a J. Baťku.
Z gotického kostola zostal na východnej strane zachovaný polygonálny uzáver presbytéria s krížovou rebrovou klenbou s pastofóriom, ako aj veža na polygonálnom pôdoryse na západnej strane. Po požiari ju zvýšili o jedno poschodie. Je zakončená strechou v tvare šesťbokého ihlana. Na južnej strane veže asi vo výške 13m vidieť vmurovanú sošku dieťaťa ako pamiatku na pád dojčaťa z lešenia z tejto výšky v roku 1331, ktorý prežilo bez zranenia. Vo veži sa nachádzajú tri zvony uliate v roku 1948. Pod vežou je bočný vchod do kostola. Presbytérium tvorí bočnú kaplnku, v ktorej sa nachádza drevený oltár s plastikami svätého Jozefa, svätého Petra a svätého Pavla. Z pôvodného zariadenia sa v bočnej západnej lodi kostola zachovala rokoková tzv. Svätojánska spovednica z 1.polovice 18.storočia, drevená ľudová plastika Piety pri ambone z konca 18.storočia, neskorobaroková monštrancia slncového typu z 18.storočia. Neskorogotický polychrómovaný drevený vysoký reliéf Panny Márie z čias okolo roku 1517 je v zbierkach Múzea v Bojniciach. Vo vstupnej predsieni sú po bokoch sochy svätej Terézie z Lisieux a svätého Júdu Tadeáša a schody vedúce na chór. V zadnej časti kostola, pod chórom, sú sochy svätého Antona Paduánskeho a Panny Márie. Na bočných oltároch sú sochy Božského Srdca Ježišovho a Matky Božej z La Salette. Táto socha je v kostole od mája 1997. Krížová cesta pochádza od Hálku z Prahy. Trojloďový jednovežový jednokaplnkový kostol s obdĺžnikovým pôdorysom s rovným záverom stojí na miernom vŕšku a týči sa nad celou obcou. S výstavbou nového kostola bol zhotovený aj nový mramorový oltár a bočné oltáre, v pozadí ktorých boli freskové maľby z roku 1950. Pri úprave interiéru v roku 1980 bol zhotovený mramorový obetný stôl a ambon. Nástenné maľby boli zatreté a kostolu dominuje veľký drevený kríž. V strede schodišťa, vedúceho ku kostolu, je kaplnka ku cti Panny Márie Lurdskej. V priečelí kostola je pieskovcová socha Ježiša s krížom a nad ňou je uvedený rok vystavania pôvodného kostola z roku 1339 a nového po požiari v roku 1949. Pri kostole sa nachádzala lipa malolistá vysoká 25m, s obvodom kmeňa viac ako 500cm. Podľa archívnych dokladov mala byť rovnako stará ako bojnická Lipa kráľa Mateja a údajne sa spomínala už v roku 1360. V okolí boli odkryté hroby s kostrami so zviazanými rukami a prebodnutými lebkami. Lipa bola v roku 1975 vyhlásená za chránený strom. Medzi rokmi 1986-1990 uhynula. Kostol saletínov sa nachádza v miestnej časti Chrenovec.