Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Oldenburgovský kaštieľ bol prestavaný v 2.polovici 16.storočia v ranej renesancii. Predtým na jeho mieste stála kúria Brodzianských, o ktorej je najstaršia zmienka z roku 1377, neskôr z roku 1495. Brodzianskí boli prvýkrát spomínaní v roku 1293 spolu s obcou. Časť ich majetku sa v 16.storočí dostáva do vlastníctva Forgáčovcov a neskôr v rokoch 1659-1662 Kvašaiovcov. Prestavať spustnutú kúriu v roku 1669 dala rodina Kvašaiovcov z dôvodu tureckého nebezpečenstva. Na západnej strane boli pristavané výrazné hranolové veže. Tým bola kúria prestavaná na kaštieľ. V 2.štvrtine 18.storočia bol kaštieľ barokovo upravený, neskôr bolo pristavané novobarokové krídlo. Koncom 19.storočia bol čiastočne romanticky upravený a bolo pristavané ďalšie klasicistické krídlo (knižnica). Jeho pôdorys naznačuje pôvodnú štvorkrídlovú renesančnú stavbu, ku ktorej neskôr pristavili ďalšie dve časti. Obnovený bol v rokoch 1972-1979. V roku 1844 sa kaštieľ stal majetkom viedenskej bankárskej rodiny Vogelovcov z Friesenhofu. Jeden z nich, rakúsky diplomat barón Gustav Friesenhof, pôsobil v Petrohrade. Po smrti prvej manželky Natálie Ivanovny Ivanovej (sesternice manželky A. S. Puškina) sa oženil so staršou sestrou manželky A. S. Puškina, Alexandrou Nikolajevnou Gončarovou. Ich dcéra Natália bola podporovateľkou umenia. Do kaštieľa prichádzali umelci, maliari, básnici a hudobníci. Tak sa sem dostali spomienkové predmety na génia ruskej literatúry A. S. Puškina, ba boli tu na návšteve aj jeho žena a deti. Kaštieľ je štvorkrídlová budova s uzatvoreným pôdorysom, jednotraktovou dispozíciou, je trojpodlažná s pivnicou. Solitér č.159 stojí na severovýchodnom okraji obce v parku s historickou zeleňou a letohrádkom. Má romanticky upravené nádvorie s arkádami. Dnes v ňom od roku 1977 sídli Slovanské múzeum, predtým Literárne múzeum A. S. Puškina.
Park.