Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne ranogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol nanebovzatia Panny Márie z 2.polovice 13.storočia postavený na základoch starého kostola z 11.storočia. Upravovaný bol v 1.tretine 14.storočia, rozšírený začiatkom 15.storočia. V lodi zaklenutý v roku 1520. Ďalšie úpravy v 1.tretine 18.storočia a v rokoch 1772, 1889 a 1930. Severná jednoloďová kaplnka bola pôvodným kostolom. Bývalý kostol mal ako severná kaplnka slúžiť ako pohrebná kaplnka rodu Tornayovcov. Ku kaplnke pristavali druhý jednoloďový chrám s dlhým polygonálnym presbytériom a oba priestory spojili dvoma lomenými arkádami, ich kamenné ostenia a profilácia poukazujú na začiatok 15.storočia. Do tohto istého obdobia patrí aj klenba polygonálneho presbytéria, ktorá má na svorníkoch reliéf baránka a hlavu diviaka (erb Tornayovcov). Krížová rebrová klenba severnej kaplnky má rebrá v oboch presbytériách zaseknuté priamo do steny. V presbytériu sa zachoval gotický kamenný epitaf Tornayovcov z roku 1406 a na južnej stene je klasicistický epitaf Jozefa Keglevicha z roku 1792. Víťazný oblúk má v kamennom ostení oblý prút. Loď kaplnky je zaklenutá lunetovou klenbou a jej steny zdobí iluzívny barokovo-klasicistický obrazový cyklus predstavujúcu biblické scény zo židovského súdnictva, má zdanlivé pilastre a klenbové pásy a pochádza z poslednej tretiny 18.storočia. Zvláštnosťou sú postavy odeté v uhorských odevoch a so štítom. Fresky boli zamaľované bielou farbou a znovu objavené v roku 1880. Tieto fresky objavil slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai. Maľby ho natoľko zaujali, že stratil pojem o čase a večer ho kostolník zamkol. Jókai tu strávil celú noc a až na druhý deň ráno pri rannom zvonení ho pustili von. V súčasnosti sú fresky v zlom stave. Kostol je jednovežová stavba s nepravidelným pôdorysom s polygonálne uzavretým presbytériom. Zaujímavosťou kostola je polygonálne presbytérium s malou diagonálnou odchýlkou. Toto presbytérium a loď kostola osvetľujú gotické okná s kružbami alebo bez. Na južnej strane nového presbytéria sú dvojdielne gotické sedílie s hrotitými oblúkmi s trojitou plamienkovou kružbou. Na severnej stene presbytéria vedie do sakristie zaklenutej kláštornou klenbou lomený gotický portál. Severná kaplnka so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou, južnou predsieňou a na západnej strane s predstavanou vežou. Severná bočná kaplnka je vymaľovaná barokovo-klasicistickou iluzívnou maľbou predstavujúcou biblické scény zo židovského súdnictva, hlavná loď dekoratívnou pseudoslohovou ornamentálnou maľbou. V presbytériu bola objavená stredoveká nástenná figurálna maľba zo začiatku 15.storočia. Predstavaná veža má diagonálne nárožné piliere, na prízemí má gotické kamenné sedadlá s dvojitými kružbami, na prvom podlaží bola kedysi miestnosť zaklenutá krížovou klenbou a renesančná predsieň s českou klenbou. Veža je zakončená vysokou ihlancovou strechou. Kostol je obohnaný kamenným obranným múrom so strieľňami. Na južnej strane je veľký klasicistický portál, vedúci do južnej predsiene kostola. Nachádza sa pri starom cintoríne. Interiér je prevažne z konca 19.storočia, z čias jeho obnovy. V kaplnke je zavesený obraz svätého Pavla, pustovníka z polovice 18.storočia. V sakristii je obradová neskorobaroková skriňa z konca 18.storočia. Gotický zvon s nápisom je od majstra Augustína z konca 14.storočia. Pozoruhodné sú dve farebné okná polygonálneho presbytéria, zobrazujúce svätú Alžbetu a svätého Štefana. Kostol je mimoriadne hodnotnou pamiatkou gotického sakrálneho staviteľstva.

