Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú nad obcou Širkovce. Postavený bol pravdepodobne začiatkom 13.storočia na mieste hradiska kyjatickej kultúry z neskorej doby bronzovej. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1244 ako Sisque, v roku 1264 ako Sirque. Hrad vlastnili rodiny Kaplaiovcov a Felediovcov. V roku 1324 hrad daroval kráľ Karol Róbert magistrovi Rolantovi, synovi comesa Dezidera z rodu Ratholdovcov. Hrad sa stal ich rodovým sídlom. Rolant sa stal zakladateľom rodu Lórantfi. V roku 1443 bol majiteľom hradu gemerský župan Juraj Lórantfi. Do krajiny vtrhlo bratrícke vojsko a hrad dobylo. V roku 1450 sa spomína ako fortalicium Serke. V roku 1460 kráľ Matej Korvín hrad dobyl späť a vrátil ho Lórantfiovcom. Tí ho v tom istom roku upravili. Ďalší majiteľ Mikuláš Lórantfi sa v roku 1505 zúčastnil na krajinskom sneme v Rákoši ako vyslanec gemerskej stolice. V 16.storočí bol počas tureckého nebezpečenstva upravovaný znovu, podľa literatúry bol sčasti opevnený. V roku 1475 sa spomína ako castellum Serke, v roku 1449 castrum Kapla a v roku 1494 ako castrum Serke. V roku 1571 sa bratia Ján a Juraj Lórantfi súdili o hrad s Jánom Thrawom. Hrad pravdepodobne Lórantfiovcom ostal, pretože v roku 1595 bol jeho kapitánom Peter a ďalší Lórantfiovci boli jeho majiteľmi až do začiatku 17.storočia, kedy vymreli. Po zmenách vlastníkov (Vajovci, Cegejovci, Vasovci, Silašiovci, Keméniovci, Kornišovci a chvíľu aj Rákociovci) od 17.storočia pustne. V súčasnosti z neho ostali už len zvyšky ochranných valov.
Kapla je typ gotického hradu s útočištnou vežou a palácom na múrom obohnanom nádvorí. V priestore horného hradu neskôr pribúdali stavby. Dolný hrad tvorí obvodová hradba s priekopou, popri ktorej mohli byť vo východnej časti hospodárske budovy a vstupná brána na západe. Nad vstupom je umelo vytvorený vysoký val, ktorý mohol niesť štítovú hradbu.
Zreteľné stopy po opevnení celého komplexu umožňujú urobiť si predstavu o veľkosti hradu. V juhozápadnej časti obvodového valu je badateľný vstup, nad ním veľká štítová hradba, ktorá chránila budovy horného hradu. V severozápadnej časti sú pravdepodobne stopy po bráne. Tu vchádza prístupová cesta do areálu dolného hradu, tiahne sa po vnútornej strane hradby a zhruba v polovici dĺžky objektu sa stočí prudko vpravo a stúpa k bráne do horného hradu. Tá sprístupňovala pravdepodobne malé lichobežníkové nádvorie ohraničené stavbami a na východe budovou, ktorá prehradzovala hradný vrch po celej šírke, a slúžila zároveň ako vstup do najstaršej časti hradu s palácom a vežou. Horný hrad je zarastený bujnou vegetáciou, skúsenému oku však neunikne miesto po veži, a ostatných budovách, ktorých stopy sa dajú niekde overiť iba odkrytím lístia. Inak už na hrade nie je zachovaný žiaden nadzemný múr ani pivničné priestory.