Stopy po hrade (Danošov hrad, Dánoskö, Darmskö) sú na samom vrchu sopečného sopúchu, ktorý sa vypína nad obcou Šurice. Kopec je výrazná dominanta obce. História hradu je zatiaľ nejasná. Miesto na mape označované ako Soví hrad je v literatúre definované len ako prírodný výtvor a prírodná pamiatka. Bralo má eliptický tvar a vytvorilo sa ako výplň sopečného komína v poslednej fáze vulkanickej činnosti začiatkom štvrtohôr. Keďže ide o impozantný prírodný útvar, bol bádaný pravdepodobne len prírodovedcami. V literatúre sa uvádza obec Šurice, ktorú obývali hradní vojaci patriaci k Beckovu-Bludincu a ktorí pravdepodobne postavili hrad Hájnačku. Tí mohli postaviť aj hrad priamo nad obcou Šurice. Hrad možno objaviť, iba ak preleziete 9m skalnú stenu. Pozostatky hradu, mohutná obytná veža, cisterna, malý dvorček a pravdepodobne neskôr obsadená plošina s hospodárskymi budovami. Tvar a pôdorys hradu určil sopečný výver, na ktorom sa nachádzal. Pôvodní stavitelia využili terén dokonale. Na najvyššom mieste sú stopy po základoch najväčšej stavby. Išlo pravdepodobne o hlavnú, pravdepodobne obytnú vežu pôdorysu nepravidelného lichobežníka, ktorá bola dominantou hradu. Na jej západnej strane o úroveň nižšie, je na skalnej plošine stopa po obvodovom múre a veľká do skaly vytesaná cisterna. Na južnej strane je zasekaná malá plošina, ktorou sa mohlo do objektu s cisternou vchádzať a na východnej strane je asi o 9m nižšie ďalšia plošina ešte so skalným podložím, ktorá mohla ukrývať medzi skalami veľmi malé hospodárske stavby. Toto územie hradu nemohlo neskôr stačiť a preto sa pravdepodobne rozšíril ešte ďalej na východ, kde mohli stáť hospodárske ale aj obranné objekty hradu, po ktorých však nie sú žiadne stopy okrem troch zasekaných schodov do skaly na okraji plochy. Na skalnatom podloží nie sú žiadne stopy po murive, ale o to zreteľnejšie sú zasekané lôžka múrov v podloží. Smerom od východu sú v skale vysekané schody. To je jediná stopa v tejto časti priestoru až pod temeno najvyššie vrchu, ktoré leží o 9-12m vyššie a bolo dostupné pravdepodobne iba rebríkom. Tým bol horný hrad a cisterna na západe dobre chránený. V okolí veže sú opäť stopy po lôžkach múrov a svojou dispozíciou naznačujú malý dvor so vstupom v múre, alebo malú budovu južne od veže, strážnicu. V západnej časti zhruba o 5m nižšie začína objekt cisterny so zreteľnými kapsami pre trámy strechy, alebo naberacie zariadenie vody. Celý areál je nezarastený a ničím nepripomína hrad. Pokiaľ nevyleziete cez 9m skalu na hornú časť vrchu, budete presvedčený o tom, že ide len o nádherný výtvor prírody.
