Rozľahlé a zachovalé zrúcaniny hradu sa nachádzajú nad riekou Slatina v Slatinskej kotline na vyvýšenej terase nad obcou Vígľaš, na severných výbežkoch Javoria v nadmorskej výške 350m. Pred vypálením v roku 1945 jeden z našich najkrajších zámkov. Gotický hrad bol postavený pravdepodobne v 13.storočí (spomína sa v roku 1299). Podľa ústnej tradície hrad vraj vybudovali križiaci. Tiež sa spomína v roku 1393. Bol strediskom rozsiahleho panstva Vígľaš. Na konci 14.storočia (1390-1400) bol prestavaný na gotický poľovnícky zámok. Bol kráľovským majetkom alebo majetkom korunných kráľovien a uhorskí panovníci ho často navštevovali. Kráľ Žigmund v okolitých lesoch poriadal mnohé poľovačky. V roku 1441 sa ho v bojoch o uhorskú korunu zmocnil prívrženec Jána Jiskru z Brandýsa, Jodok. Kráľ Matej mu ho však odobral, nechal si ho pre seba a často sa tu zdržiaval. Neskôr aj on dal zámok do zálohu rodine Raškaiovej. V ich držbe zostal potom až do roku 1530, keď im ho ako Zápoľského stúpencom odobral kráľ Ferdinand I. Habsburský. V 2.polovici 16.storočia a v 17.storočí zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. V 2.polovici 16.storočia ho prebudovali na protitureckú pevnosť. V 17.storočí bol posilnený ďalšími dvoma nárožnými baštami. Udržiavali v ňom stálu vojenskú posádku. I keď odolal tureckým nájazdom, väčšina obcí panstva spolu s osadou Vígľaš bola poplatná Turkom sídliacim vo Fiľakove. V roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaia. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Čákiovci a v roku 1690 ho odkúpili a až do konca feudalizmu vlastnili Esterháziovci. Títo ho v polovici 18.storočia prestavali na pohodlné panské sídlo, hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (iba gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16.storočia). Na vonkajšom nádvorí postavili hospodárske budovy a vo vnútornom nádvorí pristavali k prízemiu arkády s piliermi. Na poschodí nad arkádami bola chodba so zamurovanými oknami. Miestnosti na prvom poschodí dostali nové barokové klenby. Vybudovali aj nové štvrté krídlo, upravili nádvorie a interiéry a prefasádovali ho. Zámok naposledy upravovali v 2.polovici 19.storočia. V roku 1891 sa uskutočnili menšie romantické úpravy objektu (novogotické a novorenesančné detaily, najmä atika obranných múrov). Od roku 1905 ho vlastnil F. Habsburg, od roku 1918 novovzniknutý československý štát. Do konca 2.svetovej vojny patril medzi najkrajšie a najzachovalejšie panské sídla. V roku 1945 bol počas 2.svetovej vojny ťažko poškodený a z veľkej časti vyhorel. V posledných rokoch prebieha pokus o záchranu zámku. Zrekonštruovala sa časť opevnenia a v roku 2002 aj vstupná veža zámku.
V interiéroch sa zachovali časti klenutých miestností, pivničné priestory s gotickým portálom a krbom, prevažná časť architektúry kaplnky a priľahlých priestorov. Reprezentačné miestnosti majú stopy po barokových vykurovacích telesách a omietky. Objektu však chýba strecha, čo urýchľuje zánik interiérových detailov. V miestnostiach na prvom podlaží sa prepadá klenba, arkádové chodby na poschodí zarastajú náletovou zeleňou a omietky sú v značne zdeštruovanom stave. Objekt mal tri obytné krídla okolo obdĺžnikového dvora, v jednom z nich bola gotická kaplnka a nebol opevnený. Obranu zabezpečovala predsunutá veža a strieľne pri vstupnej bráne, plus jedna štvorcová bašta na severozápadnom nároží s niekoľkými stupňami strelných otvorov. V 16.storočí pri zosilnení opevnenia postavili obvodový obranný múr s okrúhlymi nárožnými baštami. Vstupná brána s padacím mostom bola začlenená do opevnenia a v poslednom období opevňovania začiatkom 17.storočia postavili na dvoch nárožiach delové bašty.
Z pôvodnej gotickej stavby sa zachoval priestor a členenie kaplnky, priľahlých reprezentačných miestností, časti prízemia a opevnenia. Na opevnení zo 16.storočia sa zachoval pekný renesančný detail a vnútri zachovalé špalety strieľní. Zachovala sa aj baroková arkáda a fasády obytných krídel. Atika, ktorá je výrazným prvkom siluety hradu, je prevažne z konca 19.storočia.
Pri zámku sa nachádzala aj strážna veža. Jej poloha na kopci vyhovovala strážnemu účelu. Využívala sa pravdepodobne k hláseniu prípadného pohybu tureckých vojsk a podobne. Stopy po nej je možné nájsť na kopci asi 150m juhozápadne od vstupnej brány zámku.
Zámok je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Hradný palác. Postavený bol v gotickom slohu koncom 14.storočia. Prestavaný bol v 1.tretine a v polovici 16.storočia, v 17.storočí, v polovici 18.storočia, v 19.storočí a v roku 1945. Mal dvakrát dvoj a osemtraktovú dispozíciu, trojkrídlový pôdorys, bol dvojpodlažný s pivnicou.
Bašta severozápadná. Hranolová bašta bola postavená v renesančnom slohu v polovici 16.storočia. Bola jednopriestorová, dvojpodlažná, mala štvorcový pôdorys.
Hradné nádvorie. Vnútorné nádvorie bolo vybudované koncom 14.storočia. Bolo upravované v 1.tretine a v polovici 16.storočia, v 17.storočí, v polovici 18.storočia, v 19.storočí a v roku 1945. Malo obdĺžnikový pôdorys.
Predhradie:
Hradbový múr. Vonkajšie opevnenie. Postavený bol v gotike koncom 14.storočia. Upravovaný bol v 16.storočí a v roku 1891. Prevláda renesančný sloh. Má polygonálny nepravidelný pôdorys.
Veža bránová. Vstupná veža bola postavená v gotike koncom 14.storočia. Upravovaná bola v roku 1575. Je jednopriestorová, má štvorcový pôdorys, je trojpodlažná.
Hospodárska stavba južná. Postavená bola v renesancii na prelome 16.-17.storočia. Upravovaná bola v 18.storočí. Mala jednotraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, bola dvojpodlažná.
Bašta juhozápadná. Polygonálna veža bola postavená v renesancii v 1.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v polovici 18.storočia a v roku 1891. Bola jednopriestorová, mala podkovovitý pôdorys, bola trojpodlažná.
Hospodárska stavba západná. Postavená bola v renesancii na prelome 16.-17.storočia. Upravovaná bola v 18.storočí. Mala jednotraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, bola jednopodlažná.
Bašta severozápadná. Polygonálna veža opevnenia bola postavená v 2.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v polovici 18.storočia a v roku 1891. Prevláda renesančný sloh. Je jednopriestorová, má päťuholníkový pôdorys, je štvorpodlažná.
Hospodárska stavba severná. Upravovaná bola v 18.storočí. Postavená bola v renesancii na prelome 16. a 17.storočia. Mala jednotraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, bola jednopodlažná.
Stavba so studňou. Severná vodná veža bola postavená v gotike v období koniec 14.storočia až polovica 15.storočia. Upravovaná bola v 16.storočí. Je trojpriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, je trojpodlažná.
Bašta severovýchodná. Polvalcová veža bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Je jednopriestorová.
Bašta juhovýchodná. Polvalcová veža bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Je jednopriestorová.
Hradné nádvorie. Vonkajšie nádvorie bolo vybudované v gotike na prelome 14.-15.storočia. Upravované bolo v 16. a 17.storočí a v polovici 18.storočia. Prevláda renesančný sloh. Malo obdĺžnikový pôdorys.
Múr parkánový. Východná parkánová hradba bola postavená v gotike v období koniec 14. až 16.storočie.
Šijové opevnenie:
Múr priekopový. Hradbový múr šijového opevnenia bol postavený v renesancii v polovici 16.storočia.
Bašta južná. Južná valcová veža bola postavená v renesancii v 16.storočí. Má kruhový pôdorys, je jednopriestorová.
Priekopa šijová. Postavená bola v gotike v období koniec 14. až 15.storočie. Upravovaná bola v 16.storočí.